An Entity of Type: building, from Named Graph: http://dbpedia.org, within Data Space: dbpedia.org

A literary language is the form (register) of a language used in written literature, which can be either a nonstandard dialect or a standardized variety of the language. Literary language sometimes is noticeably different from the spoken language (lects), but the difference between literary language and non-literary language is greater in some languages; thus a great divergence between a written form and a spoken vernacular, the language exhibits diglossia, a community's use of two forms of speech.

Property Value
dbo:abstract
  • اللغة الأدبية (بالإنجليزية: Literary language)‏ هي شكل من أشكال اللغة المستخدمة في الكتابة الأدبية. من الممكن أن تكون لهجة غير قياسية أو تنوعًا ممعيرًا من اللغات. قد تختلف في بعض الأحيان عن اللهجات المحكية المتعددة بصورة ملحوظة، لكن يكون حجم الفرق بين الصيغ الأدبية وغير الأدبية في بعض اللغات أكبر من غيرها. وقتما يوجد تباين كبير بين الشكل المكتوب واللغة المحلية المحكية، يُقال عن اللغة أنها تُبدي ازدواجية لغوية. يختلف فهم المصطلح من نمط لغوي لآخر، ويعتمد ذلك على مواثيق الاصطلاحات المتُّبعة. على نحو لافت، في اللغويات الأوروبية الشرقية والسلافية، استُخدم مصطلح «لغة أدبية» كمرادف لمصطلح «لغة ممعيرة». هناك مفهوم ذو صلة أيضًا، وهو الكتابة الشعائرية الدينية، أي اللغة أو الصيغة اللغوية المستخدمة في كتابة النصوص الشعائرية لبعض الديانات. (ar)
  • La llengua literària és la varietat lingüística utilitzada en l'escriptura de la llengua. Normalment es pot identificar amb el registre formal d'una llengua, i es contraposa a la varietat parlada o registre informal (o col·loquial), de la qual pot diferir sensiblement. En els casos en què la divergència entre la llengua literària i la llengua vernacla oral és més gran es pot parlar de diglòssia. Un concepte relacionat és escriptura litúrgica, la qual és la llengua o o varietat lingüística utilitzada en la litúrgia d'algunes religions. (ca)
  • Literatura lingvo estas lingvotavolo aŭ dialekto de lingvo kiu estas uzata en literatura skribo. Tio povas inkludi ankaŭ liturgian verkadon. La diferenco inter literatura kaj neliteraturaj formoj estas pli markataj en kelkaj lingvoj ol en aliaj. Kie estas forta diverĝo, la lingvo montras diglosion. Klasika latino estis la literatura lingvotavolo de Latino, kontraste al la Vulgara latino parolata tra la tuta Romia Imperio. La Latino alportita de romiaj soldatoj al Gaŭlio, Iberio, aŭ Dakio ne estis identa al la Latino de Cicerono, kaj diferencis el ĝi pro vortotrezoro, sintakso kaj gramatiko. Kelkaj literaturaj verkoj kun malaltaj lingvotavoloj el la klasika latina periodo montras iom da lumo en la mondon de la komenca Vulgara Latino. La verkoj de Plaŭto kaj Terentio, ĉar estis komedioj kun multaj roluloj kiuj estas sklavoj, konservas iome de la basilektaj latinlingvaj trajtoj, kiel faras la registrita parolmaniero de la liberigitoj de la Satirikono de Petronio Arbitro. Ĉe la tria koncilio de Tours en 813, la pastroj ricevis ordonojn preĝi en popola lingvo — ĉu en la rustica lingua romanica (Vulgara Latina), aŭ en la ĝermanaj popollingvoj — ĉar la komuna popolo jam ne plu povis kompreni la formalan Latinon. (eo)
  • Literatursprache oder Schreibsprache (auch Sprache der Literatur, literarische Sprache oder Dichtersprache) nennt man eine Sprachform innerhalb einer Sprache, die sich durch eine Reihe von Merkmalen von der sonstigen geschriebenen Sprache anderer Textgattungen („Alltagsliteratur“, d. h. Zeitungstexte, Gebrauchsanweisungen, Kochrezepte usw.) unterscheidet. Die Unterschiede zu anderen Varietäten einer Sprache beruhen in der ersten Linie auf der besonderen Funktion der Literatur: Deren Sprache muss daher nicht effizient der zweckgebundenen Kommunikation dienen und eindeutig verständlich sein, sondern erfüllt in erster Linie ästhetische Funktionen. Hier besteht daher in vielem „dichterische Freiheit“. (de)
  • La lengua literaria es el registro lingüístico de un determinado lenguaje utilizado en la escritura literaria. También puede incluir la lengua litúrgica. La diferencia entre formas literarias y no literarias (lengua coloquial) es más pronunciada en unos idiomas que en otros; cuando hay una gran divergencia, se dice que la lengua presenta diglosia. El latín clásico era el registro literario del latín, a diferencia del latín vulgar que se hablaba en todo el Imperio Romano. El latín llevado por los soldados romanos a la Galia, Iberia y la Dacia no era idéntico al latín en las obras de Cicerón y de otros autores clásicos, con grandes diferencias de vocabulario, sintaxis y gramática.​ Algunas obras literarias que muestran el registro más bajo de la lengua durante el período del latín clásico pueden dar una idea del mundo del latín vulgar arcaico; las obras de autores como Plauto y Terencio, por ser comedias con diferentes personajes esclavos o pertenecientes a las clases bajas, conservan algunas características latinas , como el discurso de los libertos registrado en la sección Cena Trimalchionis de El Satiricón, novela escrita por Petronio. Durante el tercer Concilio de Tours de 813, se ordenó a los sacerdotes que predicaran en lengua vernácula, ya sea en la lengua rústica románica (latín vulgar) o en lenguas vernáculas germánicas, pues la gente ya no podía entender más el latín formal. (es)
  • A literary language is the form (register) of a language used in written literature, which can be either a nonstandard dialect or a standardized variety of the language. Literary language sometimes is noticeably different from the spoken language (lects), but the difference between literary language and non-literary language is greater in some languages; thus a great divergence between a written form and a spoken vernacular, the language exhibits diglossia, a community's use of two forms of speech. The understanding of the term differs from one linguistic tradition to another and is dependent on the terminological conventions adopted. Notably, in Eastern European and Slavic linguistics, the term "literary language" has also been used as a synonym of "standard language". (en)
  • La langue littéraire est, du point de vue sociolinguistique, l’une des variétés de la langue. La notion de langue littéraire a connu et connaît nombre d’interprétations linguistiques et extra-linguistiques, en fonction des idées dominantes dans telle ou telle époque historique, des idées de divers lettrés et divers linguistes. Les différences concernent aussi bien sa définition, que sa délimitation des autres variétés de la langue, ainsi que le rôle qu’on lui attribue dans la littérature, la culture, l’enseignement et la société. Le traitement de la notion de langue littéraire ne saurait être séparé de celui des notions de langue commune et de langue standard. Leur rapport a été considéré de diverses façons au cours du temps. Ce qu’on a standardisé en premier dans le domaine de la langue a été celle de la littérature, que l’on a imposée en tant que standard pour la langue en général, mais peu à peu, le standard a été fondé de plus en plus sur la langue commune, et au XXIe siècle, la langue littéraire est considérée tout au plus comme la langue de la littérature artistique, sa notion étant délimitée de celle de langue standard. (fr)
  • 문어(文語)란 문자를 매개로 한 언어이며, 구어의 반댓말이다. 문어는 고정된 문법 체계를 가지고 있으므로 구어에 비해 변화가 적고 시공을 초월해 전달될 수 있다. 현대의 일상회화에서 사용되는 구어체에 비해 잘 쓰이지 않는다. 구시대의 표현이 많은 글을 문어문이라고 하며, 이런 문장양식을 문어체라고 한다. 한국어의 경우, 1894년 갑오개혁 이전 언문일치가 이루어지기 전의 문자언어는 거의 한문투였으므로, 구어체와 다른 이중언어생활이 이루어졌다. 그 뒤 언론매체에 구어체를 사용한 문학작품들이 발표되면서 언문일치가 이루어졌으나, 구어체를 사용한 글이 경박하다는 인식으로 인해 의고체에 바탕을 둔 문어체는 권위를 요구하는 글에 주로 사용되고 있다. (ko)
  • Język literacki – wieloznaczny termin lingwistyczny. Według jednego z ujęć język literacki to odmiana języka narodowego o szczególnym prestiżu społecznym, używana w postaci pisanej i ustnej jako ponadgwarowy środek komunikacji. Kształtuje się w toku rozwoju kultury i piśmiennictwa, w okresie formowania się narodu uzyskując status zasadniczej formy egzystencji języka narodowego. Na tle innych form wyróżnia się podległością formalnej kodyfikacji (w postaci wydawnictw normatywnych) oraz poważaniem jako kanoniczny, ogólnonarodowy wzorzec językowy. Jednocześnie ma większy zasięg geograficzny niż dialekty lokalne i cechuje się większym stopniem wypracowania funkcjonalnego. W kontekście podziału języka ogólnonarodowego termin „język literacki” bywa także odnoszony do pewnej warstwy stylistycznej języka ogólnego lub jego realizacji pisanej, nieustnej. W takim rozumieniu język literacki odróżnia się w sposób bardziej precyzyjny od ogólnego języka mówionego lub potocznego, który w szerokim ujęciu również stanowi jego część składową. Różni autorzy podkładają pod to pojęcie odmienne treści, włączając w jego zakres różne formy egzystencji języka. Błędne jest potoczne przekonanie, jakoby literackie formy języków były bardziej „gramatyczne” od form mówionych. Zasadami gramatyki kieruje się zarówno język pisany, jak i język ustny. (pl)
  • 文語(ぶんご)とは、文章、特に文学で使われるのこと。文章語。書き言葉。書記言語も参照。 言語によって口語の言葉遣いとあまり変わらなかったり、別の言語とされるほど異なったりする (ja)
  • Língua literária é o registro de uma determinada linguagem utilizado na escrita literária. Pode incluir também a escrita litúrgica. A diferença entre as formas literária e não-literária (linguagem coloquial) é mais acentuada em alguns idiomas que em outros; quando existe uma divergência muito grande, diz-se que o idioma apresenta diglossia. O latim clássico era o registro literário do latim, contraposto ao latim vulgar falado por todo o Império Romano. O latim levado pelos soldados romanos à Gália, Ibéria e Dácia não era idêntico ao latim das obras de Cícero e outros autores clássicos, com grandes diferenças no vocabulário, sintaxe e gramática. Algumas obras literárias que mostram o registro mais baixo do idioma durante o período do latim clássico podem dar uma amostra do mundo do latim vulgar arcaico; as obras de autores como Plauto e Terêncio, por serem comédias com diversos personagens que eram escravos ou pertenciam às classes mais baixas, conservam algumas características latinas, como a fala dos libertos registrada na (o "Banquete de Trimalquião"), de Petrônio. Durante o terceiro , em 813, os sacerdotes foram ordenados a pregar no idioma vernáculo - tanto na rustica lingua romanica (o latim vulgar), ou nos vernáculos germânicos - já que o povo não conseguia mais compreender o latim formal. (pt)
  • Літерату́рна мо́ва — це оброблена, унормована форма національної мови, як в писемних так і в усних різновидах, що обслуговує культурне життя народу та всі сфери його суспільної діяльності: державні та громадські установи, пресу, художню літературу, науку, театр, освіту й побут людей. Вона характеризується унормованістю, уніфікованістю, стандартністю, високою граматичною організацією, стилістичною диференціацією. Мова художньої літератури, критики, наукових статей, газет також називається літературною мовою. Натомість у західній традиції розрізняється «стандартна мова» (англ. Standard language) та «літературна мова» (англ. Literary language). Письмова форма літературної мови функціонує в галузі державної, політичної, господарської, наукової і культурної діяльності. Усна форма літературної мови обслуговує безпосереднє спілкування людей, побутові й виробничі потреби суспільства. (uk)
  • 文学语言,或称标准语,是指经过规范的共同语,或加工过的书面语。文学作品、电影、话剧、广播、科学、教育、政府机关等所使用的语言都是文学语言。例如中国古代所使用的文言文就是一种文学语言。 (zh)
dbo:thumbnail
dbo:wikiPageExternalLink
dbo:wikiPageID
  • 646598 (xsd:integer)
dbo:wikiPageInterLanguageLink
dbo:wikiPageLength
  • 31005 (xsd:nonNegativeInteger)
dbo:wikiPageRevisionID
  • 1084262394 (xsd:integer)
dbo:wikiPageWikiLink
dbp:wikiPageUsesTemplate
dcterms:subject
gold:hypernym
rdf:type
rdfs:comment
  • La llengua literària és la varietat lingüística utilitzada en l'escriptura de la llengua. Normalment es pot identificar amb el registre formal d'una llengua, i es contraposa a la varietat parlada o registre informal (o col·loquial), de la qual pot diferir sensiblement. En els casos en què la divergència entre la llengua literària i la llengua vernacla oral és més gran es pot parlar de diglòssia. Un concepte relacionat és escriptura litúrgica, la qual és la llengua o o varietat lingüística utilitzada en la litúrgia d'algunes religions. (ca)
  • 문어(文語)란 문자를 매개로 한 언어이며, 구어의 반댓말이다. 문어는 고정된 문법 체계를 가지고 있으므로 구어에 비해 변화가 적고 시공을 초월해 전달될 수 있다. 현대의 일상회화에서 사용되는 구어체에 비해 잘 쓰이지 않는다. 구시대의 표현이 많은 글을 문어문이라고 하며, 이런 문장양식을 문어체라고 한다. 한국어의 경우, 1894년 갑오개혁 이전 언문일치가 이루어지기 전의 문자언어는 거의 한문투였으므로, 구어체와 다른 이중언어생활이 이루어졌다. 그 뒤 언론매체에 구어체를 사용한 문학작품들이 발표되면서 언문일치가 이루어졌으나, 구어체를 사용한 글이 경박하다는 인식으로 인해 의고체에 바탕을 둔 문어체는 권위를 요구하는 글에 주로 사용되고 있다. (ko)
  • 文語(ぶんご)とは、文章、特に文学で使われるのこと。文章語。書き言葉。書記言語も参照。 言語によって口語の言葉遣いとあまり変わらなかったり、別の言語とされるほど異なったりする (ja)
  • 文学语言,或称标准语,是指经过规范的共同语,或加工过的书面语。文学作品、电影、话剧、广播、科学、教育、政府机关等所使用的语言都是文学语言。例如中国古代所使用的文言文就是一种文学语言。 (zh)
  • اللغة الأدبية (بالإنجليزية: Literary language)‏ هي شكل من أشكال اللغة المستخدمة في الكتابة الأدبية. من الممكن أن تكون لهجة غير قياسية أو تنوعًا ممعيرًا من اللغات. قد تختلف في بعض الأحيان عن اللهجات المحكية المتعددة بصورة ملحوظة، لكن يكون حجم الفرق بين الصيغ الأدبية وغير الأدبية في بعض اللغات أكبر من غيرها. وقتما يوجد تباين كبير بين الشكل المكتوب واللغة المحلية المحكية، يُقال عن اللغة أنها تُبدي ازدواجية لغوية. هناك مفهوم ذو صلة أيضًا، وهو الكتابة الشعائرية الدينية، أي اللغة أو الصيغة اللغوية المستخدمة في كتابة النصوص الشعائرية لبعض الديانات. (ar)
  • Literatursprache oder Schreibsprache (auch Sprache der Literatur, literarische Sprache oder Dichtersprache) nennt man eine Sprachform innerhalb einer Sprache, die sich durch eine Reihe von Merkmalen von der sonstigen geschriebenen Sprache anderer Textgattungen („Alltagsliteratur“, d. h. Zeitungstexte, Gebrauchsanweisungen, Kochrezepte usw.) unterscheidet. (de)
  • Literatura lingvo estas lingvotavolo aŭ dialekto de lingvo kiu estas uzata en literatura skribo. Tio povas inkludi ankaŭ liturgian verkadon. La diferenco inter literatura kaj neliteraturaj formoj estas pli markataj en kelkaj lingvoj ol en aliaj. Kie estas forta diverĝo, la lingvo montras diglosion. (eo)
  • La lengua literaria es el registro lingüístico de un determinado lenguaje utilizado en la escritura literaria. También puede incluir la lengua litúrgica. La diferencia entre formas literarias y no literarias (lengua coloquial) es más pronunciada en unos idiomas que en otros; cuando hay una gran divergencia, se dice que la lengua presenta diglosia. (es)
  • A literary language is the form (register) of a language used in written literature, which can be either a nonstandard dialect or a standardized variety of the language. Literary language sometimes is noticeably different from the spoken language (lects), but the difference between literary language and non-literary language is greater in some languages; thus a great divergence between a written form and a spoken vernacular, the language exhibits diglossia, a community's use of two forms of speech. (en)
  • La langue littéraire est, du point de vue sociolinguistique, l’une des variétés de la langue. La notion de langue littéraire a connu et connaît nombre d’interprétations linguistiques et extra-linguistiques, en fonction des idées dominantes dans telle ou telle époque historique, des idées de divers lettrés et divers linguistes. Les différences concernent aussi bien sa définition, que sa délimitation des autres variétés de la langue, ainsi que le rôle qu’on lui attribue dans la littérature, la culture, l’enseignement et la société. (fr)
  • Língua literária é o registro de uma determinada linguagem utilizado na escrita literária. Pode incluir também a escrita litúrgica. A diferença entre as formas literária e não-literária (linguagem coloquial) é mais acentuada em alguns idiomas que em outros; quando existe uma divergência muito grande, diz-se que o idioma apresenta diglossia. (pt)
  • Język literacki – wieloznaczny termin lingwistyczny. Według jednego z ujęć język literacki to odmiana języka narodowego o szczególnym prestiżu społecznym, używana w postaci pisanej i ustnej jako ponadgwarowy środek komunikacji. Kształtuje się w toku rozwoju kultury i piśmiennictwa, w okresie formowania się narodu uzyskując status zasadniczej formy egzystencji języka narodowego. Na tle innych form wyróżnia się podległością formalnej kodyfikacji (w postaci wydawnictw normatywnych) oraz poważaniem jako kanoniczny, ogólnonarodowy wzorzec językowy. Jednocześnie ma większy zasięg geograficzny niż dialekty lokalne i cechuje się większym stopniem wypracowania funkcjonalnego. (pl)
  • Літерату́рна мо́ва — це оброблена, унормована форма національної мови, як в писемних так і в усних різновидах, що обслуговує культурне життя народу та всі сфери його суспільної діяльності: державні та громадські установи, пресу, художню літературу, науку, театр, освіту й побут людей. Вона характеризується унормованістю, уніфікованістю, стандартністю, високою граматичною організацією, стилістичною диференціацією. (uk)
rdfs:label
  • لغة أدبية (ar)
  • Llengua literària (ca)
  • Literatursprache (de)
  • Literatura lingvo (eo)
  • Lengua literaria (es)
  • Langue littéraire (fr)
  • Literary language (en)
  • 문어 (언어) (ko)
  • 文語 (ja)
  • Język literacki (pl)
  • Língua literária (pt)
  • Літературна мова (uk)
  • 文学语言 (zh)
rdfs:seeAlso
owl:sameAs
prov:wasDerivedFrom
foaf:depiction
foaf:isPrimaryTopicOf
is dbo:wikiPageRedirects of
is dbo:wikiPageWikiLink of
is foaf:primaryTopic of
Powered by OpenLink Virtuoso    This material is Open Knowledge     W3C Semantic Web Technology     This material is Open Knowledge    Valid XHTML + RDFa
This content was extracted from Wikipedia and is licensed under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 Unported License