| dbo:abstract
|
- البطريركية هي مكتب أو مقر البطريرك في الكنيسة. وتشرف على كل الأبرشيات والرعيات ضمن نطاقها. (ar)
- Patriarchát je v křesťanské církvi název pro rozsáhlejší oblast podřízenou autoritě patriarchy. Termín se používá nejčastěji v souvislosti se starověkým rozdělením církve na pět částí (pentarchie) a ve východních církvích. Označení řecky πατριάρχης (patriarchés) je složeno ze slov πατήρ (patér) otec a αρχή (arché) počátek, vláda. Patriarcha byl na základě původní definice (patriarcha je mužský člen rodiny či klanu, jenž požívá nejvyšší autority) v židovství, křesťanství a islámu jeden z biblických praotců (Abrahám, Izák, Jákob). Později začalo být v křesťanství pojem patriarchát používán pro partikulární církve založené apoštolem: Řím, Antiochie, Alexandrie, Konstantinopol a Jeruzalém. Postupem doby byl tento titul udělován i jiným biskupstvím. V církvích sjednocených s Římem je to titul současného hlavního představitele této církve (např. Arménská katolická církev). To platí i pro některé nekatolické církve, např. nejvyšší představitel Církve československé husitské je patriarcha. V současné době tedy patriarchát znamená jednotku územního členění větší než církevní provincie. Biskup v jejím čele se nazývá patriarcha. Titul patriarchátu byl udělován také jako čestný, pro mimořádně významné diecéze. (cs)
- Πατριαρχείο χαρακτηρίζεται ο οίκος του αρχηγού της Πατριάς - Η έδρα του Πατριάρχη.Το οίκημα που διαμένει ο Πατριάρχης, η Πνευματική Περιφέρεια αρμοδιότητας του Πατριάρχη το άλλοτε λεγόμενο "κλίμα" αλλά και το όνομα της Εκκλησίας ενός τόπου που έχει αναχθεί στο βαθμό του Πατριαρχείου (εκκλησιαστικά). (el)
- El patriarcado es un grupo de diócesis que hacen referencia a un obispo que tiene el título de patriarca. Se definen como patriarcal tanto a las diócesis como a las iglesias que son sede del patriarcado y del patriarca. (es)
- Ein Patriarchat (von altgriechisch πατριαρχία patriarchia, von πατήρ patér ‚Vater‘ und αρχή arché ‚Ursprung, Herrschaft‘) ist in vorreformatorischen Kirchen eine kirchliche Verwaltungseinheit und ein Jurisdiktionsbereich, der eine eigene Teilkirche bildet und zu dem weitere Diözesen gehören. Oberhaupt des Patriarchats ist ein Bischof mit dem Titel Patriarch, der den übrigen Diözesanbischöfen in seinem Patriarchat übergeordnet ist, wobei seine genauere Rechtsstellung von Epoche zu Epoche und von Teilkirche zu Teilkirche stark variiert. Auch die Amtszeit eines Patriarchen wird Patriarchat genannt. Patriarchate gibt es in den orthodoxen und altorientalischen Kirchen sowie in der römisch-katholischen Kirche. (de)
- Kristau konfesio batzuetan, patriarkatua patriarka direlakoen kargua eta jurisdikzioa. Zehazkiago, patriarkak Eliza ortodoxo batzuetako gotzainak eta goi mailako gotzain katolikoak (bereziki Ekialdeko Eliza Katolikoetakoak). (eu)
- Patriarchate (Ancient Greek: πατριαρχεῖον, patriarcheîon) is an ecclesiological term in Christianity, designating the office and jurisdiction of an ecclesiastical patriarch. According to Christian tradition three patriarchates were established by the apostles as apostolic sees in the 1st century: Rome, Antioch, and Alexandria. Constantinople was added in the 4th century and Jerusalem in the 5th century. Eventually, together, these five were recognised as the pentarchy by the Council of Ephesus in 431. In the rest of the history of Christianity, a few other patriarchates were gradually recognised by any of these above ancient episcopal sees. With time, eventually some of them fell due to military occupations following the Islamic conquests of the Middle East and North Africa, and became titular or honorary patriarchates with no actual institutional jurisdiction on the original site. (en)
- Kebatrikan (bahasa Yunani: πατριαρχεῖον, patriarkheyon; bahasa Latin: patriarchaeum) adalah istilah eklesiologis di dalam agama Kristen, yang mengacu kepada jabatan maupun yurisdiksi seorang batrik. Tiga kebatrikan dibentuk para rasul sebagai takhta apostolik pada abad pertama, yakni Kebatrikan Roma, Kebatrikan Antiokhia, dan Kebatrikan Aleksandria. Sesudah itu, Kebatrikan Konstantinopel dibentuk pada abad ke-4, dan Kebatrikan Yerusalem dibentuk pada abad ke-5. Lima kebatrikan ini akhirnya diakui sebagai Pentarki dalam Konsili Efesus tahun 431. Dalam perjalanan sejarah agama Kristen, terbentuk pula beberapa kebatrikan lain yang lambat laun diakui keabsahannya oleh takhta-takhta keuskupan purba. Seiring bergulirnya waktu, beberapa kebatrikan bubar akibat pendudukan militer sesudah Timur Tengah dan Afrika Utara ditaklukkan pasukan Muslim. Kebatrikan-kebatrikan yang sudah bubar tersebut dijadikan kebatrikan tituler atau kebatrikan kehormatan tanpa yurisdiksi kelembagaan di wilayah yang sesungguhnya. (in)
- Dans l'Église chrétienne, un patriarcat est une région soumise à l'autorité d'un patriarche. (fr)
- Een patriarchaat is het gebied dat onder de jurisdictie van een patriarch valt. Het is een meestal geografisch afgebakende regio. Een patriarch - in deze betekenis - is dan een bisschop met volmachten over een groot kerkelijk gebied. (nl)
- Oggi il patriarcato è un gruppo di diocesi ecclesiastiche che fanno riferimento alla sede ed al vescovo che ha il titolo di patriarca. La sede patriarcale sarebbe la diocesi madre, dalla quale sono originate tutte le altre diocesi suffraganee, sia vescovili (eparchie) sia arcivescovili (metropolie). Nell'Impero romano (d'Oriente) i patriarcati corrispondevano ad una "diocesi imperiale'' o civile. E le diocesi imperiali, dalla riforma di Diocleziano, erano 12, 6 in Oriente e 6 in Occidente. Tuttavia, in Occidente, tali diocesi erano tutte riunite sotto la grande Sede di Roma, cioè dal Papa quale unico patriarca dell'Occidente romano. Non solo, ma inizialmente anche delle diocesi della penisola balcanica nel territorio orientale. Al di fuori dei confini dell'Impero romano, esistevano dei patriarcati non riconosciuti dalle sedi patriarcali romane (come Babilonia, poi Seleucia-Ctesifonte), la cui successione apostolica continua ancora presso le Chiese orientali (eterodosse). Le metropolie anticamente corrispondevano alle "province romane", ma oggi solo a regioni ecclesiastiche, in quanto per le vecchie province, cioè gli odierni stati, si usa il titolo primaziale od esarcale (primazie ed esarcati). Sono definite patriarcali sia la diocesi sia la cattedrale che sono sede del patriarcato e del patriarca. La sede patriarcale sarebbe la capitale dell'antica diocesi civile romana: dalla sede prende titolo il vescovo titolare e non viceversa. Oggi non sempre coincide con l'attuale città capitale di stato, specie se differente da quella antica, a prescindere dalla effettiva residenza del patriarca, che ne conserva la titolarità. (it)
- Патриархат — термин производный от патриарх; обозначает ту или иную поместную Церковь, первый епископ которой имеет означенный титул. В более узком смысле означает институт патриаршества или церковно-каноническую юрисдикцию того или иного патриарха. (ru)
- Patriarkat syftar inom kyrklig administration på det område som förvaltas av en patriark. Ordet kommer ur grekiskan och betyder "fadersvälde". Under perioden 100-300 e.Kr. utkristalliserades tre viktiga organisatoriska centra inom den tidiga kyrkoorganisationen. Biskoparna av Rom, Alexandria och Antiokia tillerkändes en hedersställning bland världens biskopar, men med denna hedersställning följde inledningsvis inte några större juridiska befogenheter. Metropoliter eller ärkebiskopar i de kyrkoprovinser som föll under respektive patriarkat förväntades dock be för sin patriark under eukaristifirandet. Metropoliterna av Konstantinopel och Jerusalem upphöjdes till patriarker av varsitt självständigt patriarkat vid kyrkomötet i Chalcedon år 451, genom avstyckning från Antiokiapatriarkatets tidigare (större) omfattning. Under folkvandringstiden växte patriarkernas juridiska befogenheter gentemot de underlydande kyrkoprovinserna, och patriarken blev en instans att överklaga beslut fattade av kyrkoprovinsers biskopsmöten. Kyrkoprovinser och stift överfördes från Rompatriarkatet till Konstantinopelpatriarkatet under 800-talet, så att hela Balkanhalvön fördes till Konstantinopels område. (sv)
- Patriarcado é o território governado por um patriarca. Roma, Alexandria e Antioquia foram os primeiros a usufruir de direitos patriarcais. (pt)
- Патріа́рхія, або патріархат (від грец. πατήρ — «батько» і ἀρχή — «початок, влада») — Термін походить від патріарх і позначає ту чи іншу помісну Церкву, перший єпископ якої має зазначений титул. У більш вузькому сенсі патріархат означає інститут патріаршества або церковно-канонічної юрисдикції того чи іншого патріарха. «Патріархія» ж у більш широкому значенні означає вищу духовну і адміністративну владу незалежних православних церков. (uk)
|
| rdfs:comment
|
- البطريركية هي مكتب أو مقر البطريرك في الكنيسة. وتشرف على كل الأبرشيات والرعيات ضمن نطاقها. (ar)
- Πατριαρχείο χαρακτηρίζεται ο οίκος του αρχηγού της Πατριάς - Η έδρα του Πατριάρχη.Το οίκημα που διαμένει ο Πατριάρχης, η Πνευματική Περιφέρεια αρμοδιότητας του Πατριάρχη το άλλοτε λεγόμενο "κλίμα" αλλά και το όνομα της Εκκλησίας ενός τόπου που έχει αναχθεί στο βαθμό του Πατριαρχείου (εκκλησιαστικά). (el)
- El patriarcado es un grupo de diócesis que hacen referencia a un obispo que tiene el título de patriarca. Se definen como patriarcal tanto a las diócesis como a las iglesias que son sede del patriarcado y del patriarca. (es)
- Kristau konfesio batzuetan, patriarkatua patriarka direlakoen kargua eta jurisdikzioa. Zehazkiago, patriarkak Eliza ortodoxo batzuetako gotzainak eta goi mailako gotzain katolikoak (bereziki Ekialdeko Eliza Katolikoetakoak). (eu)
- Dans l'Église chrétienne, un patriarcat est une région soumise à l'autorité d'un patriarche. (fr)
- Een patriarchaat is het gebied dat onder de jurisdictie van een patriarch valt. Het is een meestal geografisch afgebakende regio. Een patriarch - in deze betekenis - is dan een bisschop met volmachten over een groot kerkelijk gebied. (nl)
- Патриархат — термин производный от патриарх; обозначает ту или иную поместную Церковь, первый епископ которой имеет означенный титул. В более узком смысле означает институт патриаршества или церковно-каноническую юрисдикцию того или иного патриарха. (ru)
- Patriarcado é o território governado por um patriarca. Roma, Alexandria e Antioquia foram os primeiros a usufruir de direitos patriarcais. (pt)
- Патріа́рхія, або патріархат (від грец. πατήρ — «батько» і ἀρχή — «початок, влада») — Термін походить від патріарх і позначає ту чи іншу помісну Церкву, перший єпископ якої має зазначений титул. У більш вузькому сенсі патріархат означає інститут патріаршества або церковно-канонічної юрисдикції того чи іншого патріарха. «Патріархія» ж у більш широкому значенні означає вищу духовну і адміністративну владу незалежних православних церков. (uk)
- Patriarchát je v křesťanské církvi název pro rozsáhlejší oblast podřízenou autoritě patriarchy. Termín se používá nejčastěji v souvislosti se starověkým rozdělením církve na pět částí (pentarchie) a ve východních církvích. Označení řecky πατριάρχης (patriarchés) je složeno ze slov πατήρ (patér) otec a αρχή (arché) počátek, vláda. (cs)
- Ein Patriarchat (von altgriechisch πατριαρχία patriarchia, von πατήρ patér ‚Vater‘ und αρχή arché ‚Ursprung, Herrschaft‘) ist in vorreformatorischen Kirchen eine kirchliche Verwaltungseinheit und ein Jurisdiktionsbereich, der eine eigene Teilkirche bildet und zu dem weitere Diözesen gehören. Oberhaupt des Patriarchats ist ein Bischof mit dem Titel Patriarch, der den übrigen Diözesanbischöfen in seinem Patriarchat übergeordnet ist, wobei seine genauere Rechtsstellung von Epoche zu Epoche und von Teilkirche zu Teilkirche stark variiert. Auch die Amtszeit eines Patriarchen wird Patriarchat genannt. (de)
- Patriarchate (Ancient Greek: πατριαρχεῖον, patriarcheîon) is an ecclesiological term in Christianity, designating the office and jurisdiction of an ecclesiastical patriarch. According to Christian tradition three patriarchates were established by the apostles as apostolic sees in the 1st century: Rome, Antioch, and Alexandria. Constantinople was added in the 4th century and Jerusalem in the 5th century. Eventually, together, these five were recognised as the pentarchy by the Council of Ephesus in 431. (en)
- Kebatrikan (bahasa Yunani: πατριαρχεῖον, patriarkheyon; bahasa Latin: patriarchaeum) adalah istilah eklesiologis di dalam agama Kristen, yang mengacu kepada jabatan maupun yurisdiksi seorang batrik. Tiga kebatrikan dibentuk para rasul sebagai takhta apostolik pada abad pertama, yakni Kebatrikan Roma, Kebatrikan Antiokhia, dan Kebatrikan Aleksandria. Sesudah itu, Kebatrikan Konstantinopel dibentuk pada abad ke-4, dan Kebatrikan Yerusalem dibentuk pada abad ke-5. Lima kebatrikan ini akhirnya diakui sebagai Pentarki dalam Konsili Efesus tahun 431. (in)
- Oggi il patriarcato è un gruppo di diocesi ecclesiastiche che fanno riferimento alla sede ed al vescovo che ha il titolo di patriarca. La sede patriarcale sarebbe la diocesi madre, dalla quale sono originate tutte le altre diocesi suffraganee, sia vescovili (eparchie) sia arcivescovili (metropolie). Al di fuori dei confini dell'Impero romano, esistevano dei patriarcati non riconosciuti dalle sedi patriarcali romane (come Babilonia, poi Seleucia-Ctesifonte), la cui successione apostolica continua ancora presso le Chiese orientali (eterodosse). (it)
- Patriarkat syftar inom kyrklig administration på det område som förvaltas av en patriark. Ordet kommer ur grekiskan och betyder "fadersvälde". Under perioden 100-300 e.Kr. utkristalliserades tre viktiga organisatoriska centra inom den tidiga kyrkoorganisationen. Biskoparna av Rom, Alexandria och Antiokia tillerkändes en hedersställning bland världens biskopar, men med denna hedersställning följde inledningsvis inte några större juridiska befogenheter. Metropoliter eller ärkebiskopar i de kyrkoprovinser som föll under respektive patriarkat förväntades dock be för sin patriark under eukaristifirandet. (sv)
|
