An Entity of Type: animal, from Named Graph: http://dbpedia.org, within Data Space: dbpedia.org

Pencho Petkov Slaveykov (Bulgarian: Пенчо Петков Славейков) (27 April 1866 O.S. – 10 June 1912 (O.S. 28 May 1912)) was a noted Bulgarian poet and one of the participants in the Misal ("Thought") circle. He was the youngest son of the writer Petko Slaveykov.

Property Value
dbo:abstract
  • Penčo Petkov Slavejkov, bulharsky Пенчо Петков Славейков (27. duben 1866, Trjavna – 28. květen 1912, ) byl bulharský básník a esejista. Spolu se svým otcem, básníkem a politikem Petko Račevem Slavejkovema, byl představitelem moderny v . Psal přírodní, milostnou a reflexívní lyriku i poémy. K jeho nejslavnějším dílům patří epos Kärvava pesen (Krvavá píseň), který pojednává o protitureckém povstání z roku 1876. Toto dílo upravoval až do konce života. V letech 1892-1898 studoval na univerzitě v Lipsku. Přeložil také řadu německých děl do bulharštiny. V anketě Velcí Bulhaři (Великите българи), kterou roku 2006 uspořádala bulharská veřejnoprávní televize, a jejímž cílem bylo určit největší osobnost bulharských dějin, skončil na 94. místě. V letech 1999-2006 byl vyobrazen na bankovce v hodnotě 50 leva. Zajímavostí je, že Slavejkov kriticky hodnotil dílo Jana Nerudy a odmítl ho překládat do bulharštiny: „ne proto, že to není dobrý spisovatel, ale proto, že jeho krásné fejetony (jako speciálně české) jsou nepřeložitelné a nepochopitelné nikomu jinému než obyvatelům zlaté Prahy. A to, co je z Nerudova díla přeložitelné a pochopitelné pro nás, jsou práce příliš prosté.“ (cs)
  • Ο Πέντσο Σλαβέικοφ (βουλγαρικά: Pencho Slaveykov, 27 Απριλίου 1866 – 10 Ιουνίου 1912) ήταν Βούλγαρος ποιητής, διαπρεπής δοκιμιογράφος και μεταφραστής έργων της γερμανικής λογοτεχνίας. Ήταν ο νεότερος γιος του Βούλγαρου συγγραφέα του 19ου αιώνα (1837 – 1895). (el)
  • Pencho Petkow Slawejkow (bulgarisch Пенчо Петков Славейков, wissenschaftliche Transliteration Penčo Petkov Slavejkov; * 27. April 1866 in Trjawna, Osmanisches Reich; † 28. Mai 1912 in Brunate, Italien) war ein bulgarischer Dichter und einer der Teilnehmer des Misal-Kreises. Er war der jüngste Sohn des Schriftstellers Petko Slawejkow. (de)
  • Penĉo Petkov SLAVEJKOV (bulgare Пенчо Петков Славейков) (naskiĝis la 27-an de aprilo 1866, mortis la 28-an de majo 1912) estis bulgara poeto. Li estis la plej juna filo de la verkisto . Li mortis en Brunate je la 10-a de junio, 1912. (eo)
  • Pentcho Petkov Slaveykov (en bulgare : Пенчо Петков Славейков) est un poète bulgare, né le 15 avril 1866 (27 avril 1866 dans le calendrier grégorien) et mort le 28 mai 1912 (10 juin 1912 dans le calendrier grégorien) ; il est le plus jeune fils de l'écrivain Petko Slaveykov. Pentcho Slaveykov est l'un des participants du cercle littéraire « Misal » (« Pensée »). (fr)
  • Pencho Petkov Slaveykov (Bulgarian: Пенчо Петков Славейков) (27 April 1866 O.S. – 10 June 1912 (O.S. 28 May 1912)) was a noted Bulgarian poet and one of the participants in the Misal ("Thought") circle. He was the youngest son of the writer Petko Slaveykov. (en)
  • Penčo Petkov Slavejkov (in bulgaro, Пенчо Петков Славейков; a volte traslitterato in italiano anche come Pencio; Trjavna, 27 aprile 1866 – Brunate, 10 giugno 1912) è stato un poeta bulgaro, membro del circolo Misăl ("Il pensiero"). Era il figlio più giovane dello scrittore Petko Slavejkov. (it)
  • 펜초 펫코프 슬라베이코프(불가리아어: Пенчо Петков Славейков, 1866년 4월 27일 불가리아 트랴브나 ~ 1912년 5월 28일 이탈리아 )는 불가리아의 시인, 작가이다. (ko)
  • Penczo Petkow Sławejkow, bułg. Пенчо Петков Славейков (ur. 27 kwietnia 1866 w Trjawnie, zm. 10 czerwca 1912 w Brunate) – bułgarski poeta, przedstawiciel modernistycznego środowiska twórców skupionych wokół czasopisma Misył, syn Petka Sławejkowa i brat polityków Iwana Sławejkowa oraz Christa Sławejkowa. Był ideologicznym przywódcą skupionych wokół pisma „Misył” tzw. młodych modernistów, którzy obrali orientację neoromantyczną. Był autorem poematów epicko-lirycznych i filozoficznych o charakterze programowym. Był też autorem liryków osobistych (zbiór Syn za sztastije 1907) mistyfikacji poetyckiej Na ostrowa na błażenite (1910), będącej zbiorem jego wierszy, niedokończonego poematu o powstaniu kwietniowym oraz studiów o folklorze i literaturze bułgarskiej i europejskiej. (pl)
  • Pentjo Slavejkov (Пенчо Славейков), född 27 april 1866 i Trjavna, död 28 maj 1912 i Brunate vid Como-sjön, var en bulgarisk författare. Han var son till författaren Petko Slavejkov. Pentjo Slavejkov studerade utomlands och blev sedan anställd vid nationalbiblioteket i Sofia men entledigades från direktörsbefattningen 1911 och flyttade till Italien. En tid var han också chef för bulgariska nationalteatern. Han debuterade 1888 med den erotiska diktsamlingen Mominski solzi (Liljekonvaljer). 1896 utkom första bandet Epistjeski pesni, andra delen 1898, Blenove (Svärmerier, omarbetad 1907). 1896 utgavs också den lyriska diktsamlingen Son za stjastie (Drömmen om lyckan). En utmärkt diktsamling med dels satiriskt, dels reflexionslyriskt innehåll är Na ostrovo na blazjenite (På de lycksaligas ö, 1910), en fingerad antologi med namn lånade ur bröderna Miladinovs bulgariska folkvisor; l biografierna över dessa 19 uppdiktade poeter lämnade Slavejkov värdefulla bidrag till sitt eget själsliv. Hans hjältedikt Kărvava pesen, "Sången om blodet", översatt till svenska av Alfred Jensen 1913, påbörjades 1897 i Leipzig och behandlar den bulgariska frihetsrörelsen 1876-77. Dikten blev inte fullbordad, men räknas som hans centrala verk. Slavejkov var flitig medarbetare i tidskriften "Misl", där han publicerade värdefulla essäer och översättningar. Dessutom översatte han 1911 moderna tyska skalder i urval och Nietzsches "Also sprach Zarathustra". Slavejkov har beskrivits som den förnämste bulgariske skalden av sin tid, som förenade europeiska kulturinflytanden (från Goethe, Heine, Nietzsche med flera) med nationell originalitet. I många episka dikter upptog han och fördjupade nationella motiv ur bulgariska folkvisor; Hans diktcykel Koledari (1903, svensk översättning 1912), en samling jul- och nyårsvisor, återspeglar konstnärligt det idylliska bondelivet på folkpoetisk grund. På svenska finns vidare ett litet urval reflexionslyriska dikter med titeln "Skaldeöden", 1912, och "Hymner vid öfvermänniskans död", 1916, liksom de förra översatta av Alfred Jensen, som även skrev om Slavejkov i "Finsk tidskrift" 1913 och i "Rad jugoslavenske Akademie" 1914. (sv)
  • Пе́нчо Петко́в Славе́йков (27 апреля 1866, Трявна, Османская империя, — 28 мая 1912, Брунате, Италия) — болгарский поэт. (ru)
  • Пенчо Славейков (болг. Пенчо Славейков; 27 квітня 1866 — 28 травня 1912) — болгарський поет, культурний та громадський діяч. (uk)
dbo:birthDate
  • 1866-04-27 (xsd:date)
dbo:birthPlace
dbo:deathDate
  • 1912-05-28 (xsd:date)
dbo:deathPlace
dbo:genre
dbo:partner
dbo:restingPlace
dbo:thumbnail
dbo:wikiPageExternalLink
dbo:wikiPageID
  • 8127919 (xsd:integer)
dbo:wikiPageLength
  • 6688 (xsd:nonNegativeInteger)
dbo:wikiPageRevisionID
  • 1109272194 (xsd:integer)
dbo:wikiPageWikiLink
dbp:birthDate
  • 1866-04-27 (xsd:date)
dbp:birthPlace
dbp:deathDate
  • 1912-05-28 (xsd:date)
dbp:deathPlace
dbp:genre
  • Poem, Essay (en)
dbp:id
  • Pencho+Slaveikov (en)
dbp:name
  • Pencho Slaveykov (en)
dbp:parents
dbp:partner
dbp:restingPlace
dbp:wikiPageUsesTemplate
dcterms:subject
gold:hypernym
schema:sameAs
georss:point
  • 42.71322222222222 23.333944444444445
rdf:type
rdfs:comment
  • Ο Πέντσο Σλαβέικοφ (βουλγαρικά: Pencho Slaveykov, 27 Απριλίου 1866 – 10 Ιουνίου 1912) ήταν Βούλγαρος ποιητής, διαπρεπής δοκιμιογράφος και μεταφραστής έργων της γερμανικής λογοτεχνίας. Ήταν ο νεότερος γιος του Βούλγαρου συγγραφέα του 19ου αιώνα (1837 – 1895). (el)
  • Pencho Petkow Slawejkow (bulgarisch Пенчо Петков Славейков, wissenschaftliche Transliteration Penčo Petkov Slavejkov; * 27. April 1866 in Trjawna, Osmanisches Reich; † 28. Mai 1912 in Brunate, Italien) war ein bulgarischer Dichter und einer der Teilnehmer des Misal-Kreises. Er war der jüngste Sohn des Schriftstellers Petko Slawejkow. (de)
  • Penĉo Petkov SLAVEJKOV (bulgare Пенчо Петков Славейков) (naskiĝis la 27-an de aprilo 1866, mortis la 28-an de majo 1912) estis bulgara poeto. Li estis la plej juna filo de la verkisto . Li mortis en Brunate je la 10-a de junio, 1912. (eo)
  • Pentcho Petkov Slaveykov (en bulgare : Пенчо Петков Славейков) est un poète bulgare, né le 15 avril 1866 (27 avril 1866 dans le calendrier grégorien) et mort le 28 mai 1912 (10 juin 1912 dans le calendrier grégorien) ; il est le plus jeune fils de l'écrivain Petko Slaveykov. Pentcho Slaveykov est l'un des participants du cercle littéraire « Misal » (« Pensée »). (fr)
  • Pencho Petkov Slaveykov (Bulgarian: Пенчо Петков Славейков) (27 April 1866 O.S. – 10 June 1912 (O.S. 28 May 1912)) was a noted Bulgarian poet and one of the participants in the Misal ("Thought") circle. He was the youngest son of the writer Petko Slaveykov. (en)
  • Penčo Petkov Slavejkov (in bulgaro, Пенчо Петков Славейков; a volte traslitterato in italiano anche come Pencio; Trjavna, 27 aprile 1866 – Brunate, 10 giugno 1912) è stato un poeta bulgaro, membro del circolo Misăl ("Il pensiero"). Era il figlio più giovane dello scrittore Petko Slavejkov. (it)
  • 펜초 펫코프 슬라베이코프(불가리아어: Пенчо Петков Славейков, 1866년 4월 27일 불가리아 트랴브나 ~ 1912년 5월 28일 이탈리아 )는 불가리아의 시인, 작가이다. (ko)
  • Пе́нчо Петко́в Славе́йков (27 апреля 1866, Трявна, Османская империя, — 28 мая 1912, Брунате, Италия) — болгарский поэт. (ru)
  • Пенчо Славейков (болг. Пенчо Славейков; 27 квітня 1866 — 28 травня 1912) — болгарський поет, культурний та громадський діяч. (uk)
  • Penčo Petkov Slavejkov, bulharsky Пенчо Петков Славейков (27. duben 1866, Trjavna – 28. květen 1912, ) byl bulharský básník a esejista. Spolu se svým otcem, básníkem a politikem Petko Račevem Slavejkovema, byl představitelem moderny v . Psal přírodní, milostnou a reflexívní lyriku i poémy. K jeho nejslavnějším dílům patří epos Kärvava pesen (Krvavá píseň), který pojednává o protitureckém povstání z roku 1876. Toto dílo upravoval až do konce života. V letech 1892-1898 studoval na univerzitě v Lipsku. Přeložil také řadu německých děl do bulharštiny. (cs)
  • Penczo Petkow Sławejkow, bułg. Пенчо Петков Славейков (ur. 27 kwietnia 1866 w Trjawnie, zm. 10 czerwca 1912 w Brunate) – bułgarski poeta, przedstawiciel modernistycznego środowiska twórców skupionych wokół czasopisma Misył, syn Petka Sławejkowa i brat polityków Iwana Sławejkowa oraz Christa Sławejkowa. (pl)
  • Pentjo Slavejkov (Пенчо Славейков), född 27 april 1866 i Trjavna, död 28 maj 1912 i Brunate vid Como-sjön, var en bulgarisk författare. Han var son till författaren Petko Slavejkov. Pentjo Slavejkov studerade utomlands och blev sedan anställd vid nationalbiblioteket i Sofia men entledigades från direktörsbefattningen 1911 och flyttade till Italien. En tid var han också chef för bulgariska nationalteatern. Han debuterade 1888 med den erotiska diktsamlingen Mominski solzi (Liljekonvaljer). 1896 utkom första bandet Epistjeski pesni, andra delen 1898, Blenove (Svärmerier, omarbetad 1907). 1896 utgavs också den lyriska diktsamlingen Son za stjastie (Drömmen om lyckan). En utmärkt diktsamling med dels satiriskt, dels reflexionslyriskt innehåll är Na ostrovo na blazjenite (På de lycksaligas ö, 19 (sv)
rdfs:label
  • Penčo Slavejkov (cs)
  • Pentscho Slawejkow (de)
  • Πέντσο Σλαβέικοφ (el)
  • Penĉo Slavejkov (eo)
  • Pencho Slaveykov (fr)
  • Penčo Slavejkov (it)
  • 펜초 슬라베이코프 (ko)
  • Pencho Slaveykov (en)
  • Penczo Sławejkow (pl)
  • Славейков, Пенчо (ru)
  • Pentjo Slavejkov (sv)
  • Пенчо Славейков (uk)
owl:sameAs
geo:geometry
  • POINT(23.333944320679 42.713222503662)
geo:lat
  • 42.713223 (xsd:float)
geo:long
  • 23.333944 (xsd:float)
prov:wasDerivedFrom
foaf:depiction
foaf:isPrimaryTopicOf
foaf:name
  • Pencho Slaveykov (en)
is dbo:child of
is dbo:wikiPageDisambiguates of
is dbo:wikiPageRedirects of
is dbo:wikiPageWikiLink of
is dbp:children of
is foaf:primaryTopic of
Powered by OpenLink Virtuoso    This material is Open Knowledge     W3C Semantic Web Technology     This material is Open Knowledge    Valid XHTML + RDFa
This content was extracted from Wikipedia and is licensed under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 Unported License