About: Nüshu

An Entity of Type: Thing, from Named Graph: http://dbpedia.org, within Data Space: dbpedia.org

Nüshu (simplified Chinese: 女书; traditional Chinese: 女書; pinyin: Nǚshū [ny˨˩˨ʂu˦]; lit. 'women's script') is a syllabic script derived from Chinese characters that was used exclusively among women in Jiangyong County in Hunan province of southern China.

Property Value
dbo:abstract
  • Nü Shu (xinès tradicional: 女書; xinès simplificat: 女书; hanyu pinyin: nǚ shū), traduït literalment "escriptura de dones", és un sistema d'escriptura sil·làbic que fou emprat entre dones a la regió de a Hunan, provincia del sud de la Xina. (ca)
  • Nuŝu, foje ankaŭ skribita Nu Ŝu (ĉine 女書/女书, pinjine: nǚshū aŭ 江永女書/江永女书, pinjine: nǚshū), la sekreta lingvo de virinoj, estas skribsistemo kiu naskiĝis en suda Ĉinio, en la distrikto Jiangyong de la provinco Hunano. La plej frua trovita kreaĵo, kiu estis skribita en tiu lingvo, estis bronza medalo de la 19-a jarcento, sed oni povas aserti ke la lingvo naskiĝis multe pli frue. La ĉina provinco Hunano situas en montara regiono punktita de malgrandaj vilaĝoj. De jarcentoj en ĝi disvolviĝis agrara socio de forta feŭda reĝimo, kaj imperiestra regado. Tiuj komunumoj estis strukturitaj sub strikta patriarkeca sistemo, sub la konfuceaj normoj. En tia socio la virinoj ne havis rajton aliri al edukado, nur la viraj filoj rajtis lerni la Hanan Ŝu (vira skribo). Dum viroj lernis skribi, legi kaj edukiĝis, la virinoj devis fari la hejmajn laborojn, kaj vivi en la atiko, la tiel nomita “ĉambro de virinoj” de kie, post la dektria jaraĝo, ili ne plu rajtis foriri al ekstero. En tiu ĉambro kolektiĝis ĉiuj virinoj de la familio por lerni kiel fariĝi bonaj edzinoj: kiel obei kaj fari la hejmajn devojn; krom lerni kudri, triki kaj brodi por tajlori la vestaĵojn de la tuta familio. Kutime post la geedziĝo la virinoj estis forigitaj de siaj familianoj, tre ofte portitaj al alia fora vilaĝo, sen ia ajn ebleco komunikiĝi aŭ viziti parencojn post monatoj aŭ jaroj. Tiaj kondiĉoj rezultis en fratinecoj kiuj kunligis patrinojn kun siaj filinoj, fratinoj, kaj nepinoj serĉante la eblon superi tiajn malfacilaĵojn. En tia etoso de fermiteco naskiĝis kaj evoluis sekreta lingvo. Skriba virina lingvo, nomita Nuŝu. Ĝi estis strikte rezervata al virinoj, kaj tradicie transdonata de patrino al filino por ĵaluze gardi ĝin en fermita, nur virina mondo. La virinoj kaŝe kreis novan skribsistemon por subteni siajn ligojn kun familianoj kaj amikinoj per leteroj skribitaj en lingvo, kiun viroj ne povis kompreni. La plej grava trajto de tiu skribsistemo estis ĝuste ĝia sekreteco, ĝia strikta privateco de la virina mondo. Nuŝu estas konsiderata kiel la sola skriba sistemo de la mondo, kreita kaj uzata ekskluzive de virinoj. En 2006 la ŝtata konsilio de Ĉinio enlistigis Nuŝu kiel Nacian Nematerialan Kulturan Heredaĵon. Tiu ĉi originala skribsistemo estis elpensita de virinoj analfabetaj, sen ia formo de edukado, kiuj eksentis la bezonon iel defendi sin de la malegaleco, la malĝojo, la kultura submetiĝo, kaj samtempe havigi al si mem ian vivokialan spacon.La Nuŝu-signoj estas romboidaj, tute malsimilaj de la kvadrataj ĉinaj signoj. Kontraste kun la ĉinaj ideogramoj, la Nuŝu-signoj reprezentas sonojn kaj silabojn; ĝi estis verkita en versa formo de regulaj poemoj de tri, kvin aŭ sep karaktroj en vertikala sinsekvo. Nuŝu estis lingvo skribita kaj kantata, uzata por verki poemojn, esprimante intimajn sentojn, kiujn virinoj kantis en la atiko dum ili brodis aŭ kudris. Plej ofte la skribaĵoj troviĝas sur la surfaco de belaj ventumiloj, broditaj sur vestoj, tukoj aŭ zonoj. Konvenaj donac-mesaĝoj al familiano aŭ kunulino, kiuj trapasu la rigoran kontrolon de la viroj, kiuj ignoris la signifon de tiuj signoj. Ankaŭ Nuŝu estis ĝenerale uzata por verki aŭtobiografiojn, leterojn, aŭ la libron kun delikataj aranĝoj, kiun fianĉino ricevis de sia patrino en la tradicia ‘Ceremonio de la Tria Tago’ post la geedziĝo. La revolucio de 1949 malfermis la lernejojn por ĉiuj virinoj, do la junulinoj ekperdis intereson kaj Nuŝu ekkomencis esti forgesita. Nur en 1954, Zhou Shuoyi, direktoro de la Kultura Muzeo de Jiangyong, malkovris la ekziston de skriba sistemo, malsama al la uzata en Ĉinio. Sed estis nur en 1983 kiam la profesoro Gong Zebing de la Universitato de Beijing formale komencis la esploradon de tiu lingvo. En Jiangyong li trovis la 7 maljunajn virinojn kiuj estis la lastaj uzantinoj de la lingvo; la lastaj 7 virinoj kiuj sekrete ricevis Nuŝu de siaj prapatrinoj. La profesoro Gong Zebing sukcesis rekuperi tekstojn, kaj registri la voĉojn de tiuj virinoj kantante kaj recitante poemojn skribitaj en Nuŝu. Unu el tiuj 7 virinoj estis Yang Huanyi, kiu en la jaro 1995 estis unu el la ĉefaj reprezentantoj de Ĉinio ĉe la Konferenco de Unuiĝintaj Nacioj. La 20-an de septembro 2004 forpasis Yang Huanyi, 98 jaraĝa. Ŝi estis la lasta persono en la mondo, kiu lernis Nuŝu de longa linio de patrinoj al filinoj. Ŝia forpaso anoncis ankaŭ la morton de la lingvo… Por virinoj Nuŝu ĉiam reprezentos la kreemon, kuraĝon kaj la senlacan luktadon de la prapatrinoj por la egaleco. --- Tan Dun, fama ĉina komponisto, muzik-direktoro, kaj Unesko-Ambasadoro de Bonvolo, komponis simfonion dediĉitan al lingvo kies signoj aspektas kiel “muzik-notoj flugantaj laŭ la vento”. Fonto de tiu teksto estas artikolo numero 49 en la artikolserio Virinoj en muziko en la Esperanta Retradio, verkita de Sonia Risso el Urugvajo. (eo)
  • Frauenschrift (chinesisch 女書 / 女书, Pinyin nǚshū oder 江永女書 / 江永女书, Jiāngyǒng nǚshū) ist ein Schriftsystem, das in der südchinesischen Provinz Hunan im 15. Jahrhundert entwickelt und ausschließlich von Frauen benutzt wurde. Mit dieser Schrift, die – anders als die auf Logogrammen aufbauende chinesische Standardschrift – auf phonetischen Syllabogrammen aufbaut, wurden vor allem Briefe geschrieben und Erzählungen aufgezeichnet. Jedes der etwa 600–700 Zeichen repräsentiert eine Silbe des lokalen Chéngguān-Dialekts. Im Jahr 2006 erklärte die chinesische Regierung die Schrift zum nationalen Kulturerbe. (de)
  • Nushu (txinera tradizionalez: 女書; txinera sinplifikatuz: 女书; pinyinez: Nǚshū nỳʂú ahoskatua; hitzez hitz: «emakumeen idazkera»), "emakumeen idazkera" literalki itzulita, Txinako Hunan probintziako eskualdean emakumeen euren artean erabiltzen zuten idazkera silabikoa izan zen. (eu)
  • El nü shu (en chino simplificado, 女书; en chino tradicional, 女書; pinyin, nǚ shū; literalmente, ‘escritura de mujeres’) es un sistema de escritura silábico que fue usado entre mujeres en la región de en Hunan, provincia del sur de China. (es)
  • Le nüshu (chinois simplifié : 女书 ; chinois traditionnel : 女書 ; pinyin : Nǚshū ; Wade : Nü³shu¹ ; EFEO : Nuchu) (« écriture des femmes ») était un système d'écriture exclusivement utilisé par les femmes du district de Jiangyong, dans la province du Hunan en Chine. (fr)
  • Nüshu (simplified Chinese: 女书; traditional Chinese: 女書; pinyin: Nǚshū [ny˨˩˨ʂu˦]; lit. 'women's script') is a syllabic script derived from Chinese characters that was used exclusively among women in Jiangyong County in Hunan province of southern China. (en)
  • Nu Shu,( Hanzi tradisional: 女書; simplified: 女书; pinyin: Nǚshū) secara literal berarti ‘tulisan wanita’ adalah sistem penulisan yang digunakan secara eksklusif sebagai sarana komunikasi antara para wanita di Jiangyong, provinsi Hunan, Cina selatan. (in)
  • 女書(にょしょ、簡体字:女书、繁體字:女書、漢語ピンイン:nǚshū)は、中国南部の湖南省江永県などの地域において、専ら女性により用いられた文字。絶滅の危機に瀕している。 (ja)
  • 여서문자(女書文字, 중국어 간체자: 女书, 정체자: 女書, 병음: Nǚshū 뉘수[*])는 중화인민공화국 후난성 융저우시 장융현에서 쓰이는 음절 문자이다. 여성들만 사용하고 어머니가 딸에게만 전수하기 때문에 여서(女書)라는 이름이 붙었다. (ko)
  • Nüshu is een syllabisch schrift dat in de provincie Hunan in China werd gebruikt door vrouwen. Vrouwen werden niet geacht te leren schrijven en ontwikkelden daarom hun eigen schrift, dat ze in het geheim aan elkaar leerden en dat dus alleen door vrouwen werd gebruikt. Anders dan het gewone Chinese schrift, waarbij elk karakter een woord of een deel van een woord is, was het vrouwenschrift fonetisch. Er zijn nog maar een paar manuscripten in het vrouwenschrift over, en de laatste vrouw die het schrift kende, Yang Huanyi, overleed op 20 september 2004. Hoewel er niemand bestaat die het schrift nog kan schrijven, zijn er onderzoekers geweest die een soort woordenboek hebben kunnen samenstellen, dat uit 1800 karakters bestaat. (nl)
  • Il nü shu (女书 in caratteri cinesi semplificati, 女書 in caratteri cinesi tradizionali, letteralmente "scrittura delle donne") è una scrittura sillabica derivata dai caratteri cinesi, che era usata esclusivamente tra le donne del popolo Yao nella Provincia dello Hunan. La lingua Nü shu è stata inclusa nello standard Unicode da giugno 2017. (it)
  • Nüshu (chiń. 女書; pinyin nǚshū; dosł. „kobiece pismo”) – pismo używane w południowych Chinach (prowincja Hunan), o 400-letniej historii, posługiwały się nim wyłącznie kobiety w okolicach powiatu Jiangyong (江永) w prowincji Hunan. Był to otwarty sylabariusz oparty na miejscowym dialekcie Chéngguān (城关土话), południowej odmianie dialektu xiang (湘 xiāng), którym posługują się Chińczycy zamieszkujący przede wszystkim prowincję Hunan. Pula najczęściej występujących znaków składa się z 600-700 logogramów, a wraz z rzadziej używanymi wariantami ich liczba sięga nawet 1,5 tys. Znaki nüshu to w dużej części wydłużone i pochylone formy pisma chińskiego. W przeciwieństwie do niego w nüshu słowa homofoniczne zapisywano jednym znakiem. Część znaków oparta jest na wzorach hafciarskich. Ostatnia kobieta, która nauczyła się nüshu w tradycyjny sposób – a więc w domu, od krewnych i przyjaciółek – 96-letnia Yang Huanyi – zmarła 20 września 2004 roku. Pismo nüshu przekazywane było w tajemnicy przed mężczyznami i pełniło funkcję użytkową (wymiana listów, pisanie wierszy), ornamentacyjną (w hafcie) i obrzędową (np. wypisywano nim tzw. Księgi Trzeciego Dnia (三朝书, pinyin: sānzhāoshū), które krewne panny młodej przygotowywały jako element wiana). Księgi odczytywane były wyłącznie w żeńskim gronie trzeciego dnia po ślubie przez kobiety z rodziny pana młodego. Zawierały listę cnót i charakterystykę młodej mężatki, były swego rodzaju "listami uwierzytelniającymi". Zapisane przez Yang Huanyi listy, wiersze i artykuły w tym języku zostały wydane w 2004 roku w książce opublikowanej przez Uniwersytet Tsinghua w Pekinie. W 2002 roku w Jiangyong powstało muzeum, w którym zgromadzono teksty i obiekty z napisami w nüshu. Od lat 80. istnieje też słownik znaków pisma nüshu, a ostatnio władze powiatu Jiangyong traktują pismo jako atrakcję turystyczną i zachęcają młode kobiety do jego nauki w nowej szkole nüshu. Przed chińską rewolucją kulturalną palono zwykle pisma w nüshu sporządzone przez zmarłą, aby wysłać je – jako dym – w zaświaty i uradować duszę nieboszczki. W czasie rewolucji tysiące manuskryptów zostały zniszczone przez Czerwoną Gwardię jako "przeżytek feudalizmu" i do dzisiejszych czasów przetrwało ich niewiele. Znany jest przypadek, kiedy kobietę z chustką z wyhaftowanymi znakami nüshu aresztowano w pociągu z podejrzeniem, że to szpieg z zaszyfrowaną instrukcją. Do zagłady nüshu przyczyniły się także zmiany obyczajowe w Chinach w XX wieku, które zniosły krępowanie stóp i pozwoliły kobietom na aktywność – naukę i pracę poza domem rodzinnym. Odkąd kobiety w Jiangyong mogą się uczyć pisma chińskiego, niegdyś dla nich zakazanego (i nazywanego pismem mężczyzn), tajne pismo straciło rację bytu. Nieco podobną genezę do nüshu ma japońska hiragana, również współtworzona i używana przez kobiety i nazywana po jap. onnade (女手), czyli "kobiecą ręką". Miękkie, zaokrąglone linie hiragany wyraźnie odróżniają ją od katakany i kanji. Świat kobiet posługujących się nüshu opisała w bardzo przystępnej, zbeletryzowanej formie Lisa See, amerykańska autorka chińskiego pochodzenia, w powieści (Świat Książki, Warszawa, 2005). (pl)
  • Nushu (em chinês : 女書/女书 nǚ shū, « escrita de mulher ») era um sistema de escrita, exclusivemente utilizado por mulheres de , na província de Hunan na China. Essa escrita está extinta depois do falecimento, em 20 de setembro de 2004 de , a última mulher que sabia utilizá-lo. Ao contrário do que foi noticiado na imprensa após a morte de Yang Huanyi, o nushu não era uma língua mas um modo de escrever o chinês mandarim de maneira incompreensível para os homens que não o conheciam. O nushu era um silabário e não uma escria . Mesmo que alguns dos setecentos grafemas dessa escrita são inspirados livremente na escrita chinesa corrente, outros são inteiramente inventados. Exitem poucos escritos em nushu, uma vez que os manuscritos eram queimados ou enterrados com suas autoras. Um dicionário de 1.800 sinais nushu foi recentemente publicado por Zhou Shuoyi, o primeiro homem a ter aprendido o nushu. Uma exposição foi feita em Pequim em abril de 2004, mostrando escritos, lenços, aventais, echarpes e outros objetos decorados com caligrafias em nushu. (pt)
  • Нюй-шу (кит. трад. 女書, упр. 女书, пиньинь Nǚshū, буквально: «женское письмо») — фонетическая слоговая письменность, использовавшаяся женщинами уезда Цзянъюн южнокитайской провинции Хунань. Знаки нюй-шу представляют собой вариант каллиграфического скорописного стиля кайшу, адаптированного для вышивки. Знаки состоят из точек, прямых горизонтальных и диагональных линий и дуг. Нюй-шу вышивали и писали «» и письма, а также на поясах, лентах, одежде и прочих утилитарных тканых предметах. Из-за традиции сжигать личные вещи вместе с умершей, а также из-за преследования нюй-шу в годы «Культурной революции» сохранилось очень мало артефактов с нюй-шу. Зачастую нюй-шу считают женской тайнописью, однако это неверно: мужчины могли изучить её, из её существования не делали секрета, но интереса к ней мужчины обычно не проявляли. (ru)
  • Nüshu (förenklad kinesiska: 女书, traditionell kinesiska: 女書, pinyin: Nǚshū) är en stavelseskrift som har sitt ursprung i kinesiska tecken. Nüshu användes enbart av kvinnor i Jiangyong i Hunanprovinsen i södra Kina. (sv)
  • 女书,又名江永女書,是一种独特的汉语书写系统。它是一種專門由女性使用的文字,起源於中國湖南省南部永州的江永县。其一般被用来书写属于湘语永全片的江永城关方言。以前在江永县及其毗邻的道县、江华瑶族自治县的大瑶山、以及广西部分地区的妇女之间流行、传承。由于女书在文化大革命期间被嚴重破壞,再加上随着时代的发展及人口外流,现在女书正濒临灭绝。 (zh)
dbo:thumbnail
dbo:wikiPageExternalLink
dbo:wikiPageID
  • 156765 (xsd:integer)
dbo:wikiPageLength
  • 17326 (xsd:nonNegativeInteger)
dbo:wikiPageRevisionID
  • 1119226688 (xsd:integer)
dbo:wikiPageWikiLink
dbp:caption
  • "Nüshu" written in Nüshu . (en)
dbp:characters
  • Nüshu characters (en)
dbp:fam
dbp:imagesize
  • 130 (xsd:integer)
dbp:l
  • women's script (en)
dbp:labels
  • no (en)
dbp:languages
dbp:name
  • Nüshu (en)
dbp:note
  • none (en)
dbp:p
  • Nǚshū (en)
  • jiébàizǐmèi (en)
  • sānzhāoshū (en)
dbp:s
  • 女书 (en)
  • 三朝书 (en)
  • 结拜姊妹 (en)
dbp:sample
  • Nu shu.svg (en)
dbp:special
  • Nüshu text (en)
dbp:t
  • 女書 (en)
  • 三朝書 (en)
  • 結拜姊妹 (en)
dbp:type
  • syllabary (en)
dbp:wikiPageUsesTemplate
dcterms:subject
rdf:type
rdfs:comment
  • Nü Shu (xinès tradicional: 女書; xinès simplificat: 女书; hanyu pinyin: nǚ shū), traduït literalment "escriptura de dones", és un sistema d'escriptura sil·làbic que fou emprat entre dones a la regió de a Hunan, provincia del sud de la Xina. (ca)
  • Nushu (txinera tradizionalez: 女書; txinera sinplifikatuz: 女书; pinyinez: Nǚshū nỳʂú ahoskatua; hitzez hitz: «emakumeen idazkera»), "emakumeen idazkera" literalki itzulita, Txinako Hunan probintziako eskualdean emakumeen euren artean erabiltzen zuten idazkera silabikoa izan zen. (eu)
  • El nü shu (en chino simplificado, 女书; en chino tradicional, 女書; pinyin, nǚ shū; literalmente, ‘escritura de mujeres’) es un sistema de escritura silábico que fue usado entre mujeres en la región de en Hunan, provincia del sur de China. (es)
  • Le nüshu (chinois simplifié : 女书 ; chinois traditionnel : 女書 ; pinyin : Nǚshū ; Wade : Nü³shu¹ ; EFEO : Nuchu) (« écriture des femmes ») était un système d'écriture exclusivement utilisé par les femmes du district de Jiangyong, dans la province du Hunan en Chine. (fr)
  • Nüshu (simplified Chinese: 女书; traditional Chinese: 女書; pinyin: Nǚshū [ny˨˩˨ʂu˦]; lit. 'women's script') is a syllabic script derived from Chinese characters that was used exclusively among women in Jiangyong County in Hunan province of southern China. (en)
  • Nu Shu,( Hanzi tradisional: 女書; simplified: 女书; pinyin: Nǚshū) secara literal berarti ‘tulisan wanita’ adalah sistem penulisan yang digunakan secara eksklusif sebagai sarana komunikasi antara para wanita di Jiangyong, provinsi Hunan, Cina selatan. (in)
  • 女書(にょしょ、簡体字:女书、繁體字:女書、漢語ピンイン:nǚshū)は、中国南部の湖南省江永県などの地域において、専ら女性により用いられた文字。絶滅の危機に瀕している。 (ja)
  • 여서문자(女書文字, 중국어 간체자: 女书, 정체자: 女書, 병음: Nǚshū 뉘수[*])는 중화인민공화국 후난성 융저우시 장융현에서 쓰이는 음절 문자이다. 여성들만 사용하고 어머니가 딸에게만 전수하기 때문에 여서(女書)라는 이름이 붙었다. (ko)
  • Il nü shu (女书 in caratteri cinesi semplificati, 女書 in caratteri cinesi tradizionali, letteralmente "scrittura delle donne") è una scrittura sillabica derivata dai caratteri cinesi, che era usata esclusivamente tra le donne del popolo Yao nella Provincia dello Hunan. La lingua Nü shu è stata inclusa nello standard Unicode da giugno 2017. (it)
  • Nüshu (förenklad kinesiska: 女书, traditionell kinesiska: 女書, pinyin: Nǚshū) är en stavelseskrift som har sitt ursprung i kinesiska tecken. Nüshu användes enbart av kvinnor i Jiangyong i Hunanprovinsen i södra Kina. (sv)
  • 女书,又名江永女書,是一种独特的汉语书写系统。它是一種專門由女性使用的文字,起源於中國湖南省南部永州的江永县。其一般被用来书写属于湘语永全片的江永城关方言。以前在江永县及其毗邻的道县、江华瑶族自治县的大瑶山、以及广西部分地区的妇女之间流行、传承。由于女书在文化大革命期间被嚴重破壞,再加上随着时代的发展及人口外流,现在女书正濒临灭绝。 (zh)
  • Nuŝu, foje ankaŭ skribita Nu Ŝu (ĉine 女書/女书, pinjine: nǚshū aŭ 江永女書/江永女书, pinjine: nǚshū), la sekreta lingvo de virinoj, estas skribsistemo kiu naskiĝis en suda Ĉinio, en la distrikto Jiangyong de la provinco Hunano. La plej frua trovita kreaĵo, kiu estis skribita en tiu lingvo, estis bronza medalo de la 19-a jarcento, sed oni povas aserti ke la lingvo naskiĝis multe pli frue. Nuŝu estas konsiderata kiel la sola skriba sistemo de la mondo, kreita kaj uzata ekskluzive de virinoj. En 2006 la ŝtata konsilio de Ĉinio enlistigis Nuŝu kiel Nacian Nematerialan Kulturan Heredaĵon. --- (eo)
  • Frauenschrift (chinesisch 女書 / 女书, Pinyin nǚshū oder 江永女書 / 江永女书, Jiāngyǒng nǚshū) ist ein Schriftsystem, das in der südchinesischen Provinz Hunan im 15. Jahrhundert entwickelt und ausschließlich von Frauen benutzt wurde. Mit dieser Schrift, die – anders als die auf Logogrammen aufbauende chinesische Standardschrift – auf phonetischen Syllabogrammen aufbaut, wurden vor allem Briefe geschrieben und Erzählungen aufgezeichnet. Jedes der etwa 600–700 Zeichen repräsentiert eine Silbe des lokalen Chéngguān-Dialekts. (de)
  • Nüshu is een syllabisch schrift dat in de provincie Hunan in China werd gebruikt door vrouwen. Vrouwen werden niet geacht te leren schrijven en ontwikkelden daarom hun eigen schrift, dat ze in het geheim aan elkaar leerden en dat dus alleen door vrouwen werd gebruikt. Anders dan het gewone Chinese schrift, waarbij elk karakter een woord of een deel van een woord is, was het vrouwenschrift fonetisch. Er zijn nog maar een paar manuscripten in het vrouwenschrift over, en de laatste vrouw die het schrift kende, Yang Huanyi, overleed op 20 september 2004. (nl)
  • Nüshu (chiń. 女書; pinyin nǚshū; dosł. „kobiece pismo”) – pismo używane w południowych Chinach (prowincja Hunan), o 400-letniej historii, posługiwały się nim wyłącznie kobiety w okolicach powiatu Jiangyong (江永) w prowincji Hunan. Był to otwarty sylabariusz oparty na miejscowym dialekcie Chéngguān (城关土话), południowej odmianie dialektu xiang (湘 xiāng), którym posługują się Chińczycy zamieszkujący przede wszystkim prowincję Hunan. (pl)
  • Нюй-шу (кит. трад. 女書, упр. 女书, пиньинь Nǚshū, буквально: «женское письмо») — фонетическая слоговая письменность, использовавшаяся женщинами уезда Цзянъюн южнокитайской провинции Хунань. Знаки нюй-шу представляют собой вариант каллиграфического скорописного стиля кайшу, адаптированного для вышивки. Знаки состоят из точек, прямых горизонтальных и диагональных линий и дуг. Зачастую нюй-шу считают женской тайнописью, однако это неверно: мужчины могли изучить её, из её существования не делали секрета, но интереса к ней мужчины обычно не проявляли. (ru)
  • Nushu (em chinês : 女書/女书 nǚ shū, « escrita de mulher ») era um sistema de escrita, exclusivemente utilizado por mulheres de , na província de Hunan na China. Essa escrita está extinta depois do falecimento, em 20 de setembro de 2004 de , a última mulher que sabia utilizá-lo. (pt)
rdfs:label
  • Nushu (ca)
  • Frauenschrift (de)
  • Nuŝu (eo)
  • Nü shu (es)
  • Nushu (eu)
  • Nu Shu (in)
  • Nüshu (fr)
  • Nü shu (it)
  • 女書 (ja)
  • 여서문자 (ko)
  • Nüshu (en)
  • Nüshu (nl)
  • Nüshu (pl)
  • Nushu (pt)
  • Nüshu (sv)
  • Нюй-шу (ru)
  • 女书 (zh)
owl:sameAs
prov:wasDerivedFrom
foaf:depiction
foaf:isPrimaryTopicOf
is dbo:knownFor of
is dbo:wikiPageRedirects of
is dbo:wikiPageWikiLink of
is dbp:script of
is foaf:primaryTopic of
Powered by OpenLink Virtuoso    This material is Open Knowledge     W3C Semantic Web Technology     This material is Open Knowledge    Valid XHTML + RDFa
This content was extracted from Wikipedia and is licensed under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 Unported License