| dbo:abstract
|
- Aquest article tracta la gramàtica de la llengua finesa (l'article Finès parla de la llengua en general i conté una panoràmica ràpida de la gramàtica).Per la manera com la llengua parlada difereix de la llengua escrita, vegeu .A diferència de les llengües parlades en països veïns (com suec i noruec, que són llengües escandinaves o rus, que és una llengua eslava), el finlandès és una llengua uraliana i en concret del grup de llengües baltofineses. Tipològicament és una llengua aglutinant. Com altres llengües uralianes, el finès té harmonia vocàlica, i com altres llengües baltofineses, té gradació consonàntica. (ca)
- Dieser Artikel befasst sich mit der Grammatik der Finnischen Sprache. (de)
- The Finnish language is spoken by the majority of the population in Finland and by ethnic Finns elsewhere. Unlike the languages spoken in neighbouring countries, such as Swedish and Norwegian, which are North Germanic languages, or Russian, which is a Slavic language, Finnish is a Uralic language of the Finnic languages group. Typologically, Finnish is agglutinative. As in some other Uralic languages, Finnish has vowel harmony, and like other Finnic languages, it has consonant gradation. (en)
- Este artículo trata en detalle la gramática del finés estándar (es decir, el lenguaje escrito y el que puede escucharse en los medios). Para una visión más global ver idioma finés. (es)
- Tá gramadach na Fionlainnise bunaithe ar an táthú. Is é sin, is gnách iarmhíreanna éagsúla a úsáid in áit na bhfocal scoite. Is féidir an prionsabal seo a ghléiniú le cúpla sampla:
* Fionlainnis: "Olen kirjoittamaisillani artikkelin Wikipediaan"
* Gaeilge: "Tá mé ar tí alt a scríobh ar an Vicipéid" Anailís ar an sampla:
* ol- tá
* -en mé
* kirjoitta- scríobh
* -ma- a
* -isi- tí
* -lla- ar
* -ni mé
* artikkeli alt
* -n iarmhír a thaispeánann gurb é an tuiseal cuspóireach - cuspóir an ghnímh - atá againn anseo
* Wikipedia- (an) Vicipéid
* -an ar (nó "isteach i", le bheith beacht barainneach). Tá saibhreas ar leith ag baint leis an mbriathar, a bhfuil an dúrud foirmeacha infinideacha aige:
* juosta rith
* juostakseen le rith, le bheith ábalta rith
* juoksemaisillaan ar tí rith
* juosten agus mé/tú/...ag rith agus leis an ainmfhocal, agus an oiread tuiseal atá aige:
* auto gluaisteán
* auton gluaisteáin, an ghluaisteáin (tuiseal ginideach)
* autoa (cuid) den ghluaisteán
* autolla ag an ngluaisteán, ar an ngluaisteán
* autolta ón ngluaisteán
* autolle don ghluaisteán, i dtreo an ghluaisteáin
* autoksi (le bheith) ina ghluaisteán, (ag iompú) ina ghluaisteán, (ag claochlú) go gluaisteán
* autona (tá sé) ina ghluaisteán, i ról an ghluaisteáin
* autossa istigh sa ghluaisteán Cé go bhfuil sé deacair ag an bhfoghlaimeoir na míreanna seo uile a úsáid, is gá cuimhne a choinneáil air gur imir na teangacha Ind-Eorpacha, go háirithe na teangacha Gearmáinice ina timpeallacht an-tionchar ar úsáid na Fionlainnise, agus, ainneoin shaibhreas na bhfoirmeacha, níl sé dodhéanta cuid mhór de ghramadach na Fionlainnise a mhíniú i dtéarmaí na gramadaí traidisiúnta atá bunaithe ar ghramadach na Laidine. (ga)
- Artikel ini menjelaskan tata bahasa dari bahasa Suomi , tata ditulis dalam artikelnya sendiri. (in)
- Gramatyka języka fińskiego – opis zjawisk językowych występujących w języku fińskim w ujęciu synchronicznym. Bada język pod względem fonologii, morfologii i składni. Podręcznikiem normatywnym opisującym zasady gramatyki języka fińskiego jest praca zbiorowa Iso Suomen Kielioppi (dosł. Wielka Gramatyka [Języka] Fińskiego, w skrócie często ISK), wydana w 2004 r. przez Towarzystwo Literatury Fińskiej (fin. Suomalaisen Kirjallisuuden Seura), we współpracy z fińskim Centrum Badania Języków Narodowych (fin. Kotimaisten kielten tutkimuskeskus) oraz . Podręcznik, wydany w języku fińskim, zawiera kompletny przegląd zagadnień dotyczących zarówno języka literackiego, jak i form potocznych. Od 2008 r. dostępna jest darmowa wersja online podręcznika. Poniższy artykuł odnosi się często do pojęć takich jak samogłoska (długa lub krótka), spółgłoska (długa lub krótka) oraz dyftong. W kontekście języka fińskiego pojęcia te zostały opisane pod hasłem język fiński w sekcji fonologia języka fińskiego. (pl)
- Uttalet av finska överensstämmer huvudsakligen med skriften. Uttalet av u motsvaras dock av svenskans o (som i bok, inte som i korv), medan o motsvaras av å. Bokstaven N ljuder olika beroende på positionen i ett ord:
* N före K uttalas NG, till exempel kenkä [kengkä] och onko [ongko].
* N före P uttalas M, till exempel onpa [ompa].
* N före L uttalas L, till exempel samanlainen [samallainen].
* N före M uttalas M, i detta fall likt mm (lång uttal). Uttalet för NG är normalt alltid långt, till exempel Helsingin och kengät.Kort ng-ljud återfinns bara i lånord likt signaali, annars uttalas bokstaven G alltid som hårt, dvs till exempel gavel. Mer om finskans uttalsskillnader gentemot svenska kan läsas på artikeln om finska. (sv)
- 本文着重于芬兰语语法，如果想了解芬兰语的概况，请参考芬兰语条目。芬兰语口语与书面语存在一定差别，详见条目。芬兰虽然是北欧五国之一，但是其芬兰语却与其他四国有较大差异。例如，瑞典语和挪威语隶属于北日耳曼语支，而芬兰语却属于乌拉尔语系。从构词法的角度，芬兰语使用的是黏著法構詞，这也与欧洲大部分的语言不同。 (zh)
|
| rdfs:comment
|
- Aquest article tracta la gramàtica de la llengua finesa (l'article Finès parla de la llengua en general i conté una panoràmica ràpida de la gramàtica).Per la manera com la llengua parlada difereix de la llengua escrita, vegeu .A diferència de les llengües parlades en països veïns (com suec i noruec, que són llengües escandinaves o rus, que és una llengua eslava), el finlandès és una llengua uraliana i en concret del grup de llengües baltofineses. Tipològicament és una llengua aglutinant. Com altres llengües uralianes, el finès té harmonia vocàlica, i com altres llengües baltofineses, té gradació consonàntica. (ca)
- Dieser Artikel befasst sich mit der Grammatik der Finnischen Sprache. (de)
- The Finnish language is spoken by the majority of the population in Finland and by ethnic Finns elsewhere. Unlike the languages spoken in neighbouring countries, such as Swedish and Norwegian, which are North Germanic languages, or Russian, which is a Slavic language, Finnish is a Uralic language of the Finnic languages group. Typologically, Finnish is agglutinative. As in some other Uralic languages, Finnish has vowel harmony, and like other Finnic languages, it has consonant gradation. (en)
- Este artículo trata en detalle la gramática del finés estándar (es decir, el lenguaje escrito y el que puede escucharse en los medios). Para una visión más global ver idioma finés. (es)
- Artikel ini menjelaskan tata bahasa dari bahasa Suomi , tata ditulis dalam artikelnya sendiri. (in)
- 本文着重于芬兰语语法，如果想了解芬兰语的概况，请参考芬兰语条目。芬兰语口语与书面语存在一定差别，详见条目。芬兰虽然是北欧五国之一，但是其芬兰语却与其他四国有较大差异。例如，瑞典语和挪威语隶属于北日耳曼语支，而芬兰语却属于乌拉尔语系。从构词法的角度，芬兰语使用的是黏著法構詞，这也与欧洲大部分的语言不同。 (zh)
- Tá gramadach na Fionlainnise bunaithe ar an táthú. Is é sin, is gnách iarmhíreanna éagsúla a úsáid in áit na bhfocal scoite. Is féidir an prionsabal seo a ghléiniú le cúpla sampla:
* Fionlainnis: "Olen kirjoittamaisillani artikkelin Wikipediaan"
* Gaeilge: "Tá mé ar tí alt a scríobh ar an Vicipéid" Anailís ar an sampla: Tá saibhreas ar leith ag baint leis an mbriathar, a bhfuil an dúrud foirmeacha infinideacha aige:
* juosta rith
* juostakseen le rith, le bheith ábalta rith
* juoksemaisillaan ar tí rith
* juosten agus mé/tú/...ag rith agus leis an ainmfhocal, agus an oiread tuiseal atá aige: (ga)
- Gramatyka języka fińskiego – opis zjawisk językowych występujących w języku fińskim w ujęciu synchronicznym. Bada język pod względem fonologii, morfologii i składni. Podręcznikiem normatywnym opisującym zasady gramatyki języka fińskiego jest praca zbiorowa Iso Suomen Kielioppi (dosł. Wielka Gramatyka [Języka] Fińskiego, w skrócie często ISK), wydana w 2004 r. przez Towarzystwo Literatury Fińskiej (fin. Suomalaisen Kirjallisuuden Seura), we współpracy z fińskim Centrum Badania Języków Narodowych (fin. Kotimaisten kielten tutkimuskeskus) oraz . Podręcznik, wydany w języku fińskim, zawiera kompletny przegląd zagadnień dotyczących zarówno języka literackiego, jak i form potocznych. Od 2008 r. dostępna jest darmowa wersja online podręcznika. (pl)
- Uttalet av finska överensstämmer huvudsakligen med skriften. Uttalet av u motsvaras dock av svenskans o (som i bok, inte som i korv), medan o motsvaras av å. Bokstaven N ljuder olika beroende på positionen i ett ord:
* N före K uttalas NG, till exempel kenkä [kengkä] och onko [ongko].
* N före P uttalas M, till exempel onpa [ompa].
* N före L uttalas L, till exempel samanlainen [samallainen].
* N före M uttalas M, i detta fall likt mm (lång uttal). Mer om finskans uttalsskillnader gentemot svenska kan läsas på artikeln om finska. (sv)
|
