. . . . . . . . . . . "Wilhelm Wundt"@en . . "Wilhelm Maximilian Wundt (16 Agustus 1832 \u2013 31 Agustus 1920) adalah seorang dokter, psikolog, fisiolog, dan profesor, yang sekarang dikenal sebagai penemu psikologi modern. Ia dianggap sebagai \"bapak psikologi eksperimental\". Pada tahun 1879, ia mendirikan laboratorium formal pertama untuk riset psikologis di Universitas Leipzig, dan membuat jurnal riset psikologis pertama pada tahun 1881. Wundt membuat karya tulis yang menjadi salah satu yang paling penting dalam sejarah psikologi, \"Principles of Physiological Psychology\" pada tahun 1874. Karya tersebut menggunakan sistem dalam psikologi yang berupaya menyelidiki pengalaman langsung dari kesadaran, termasuk perasaan, emosi, gagasan, terutama dijelajahi melalui introspeksi. Wundt berupaya memahami pikiran manusia dengan mengidentifikasi elemen pembentuk kesadaran manusia, seperti halnya zat kimia yang bisa dibagi menjadi berbagai elemen. Dalam hal ini, Wundt menganggap psikologi sebagai ilmu, seperti halnya fisika dan kimia, dengan melihat bahwa kesadaran adalah kumpulan dari berbagai bagian yang bisa diidentifikasi. Walau secara luas dianggap sebagai seorang yang penting dalam kelahiran dan perkembangan psikologi, sumbangannya terhadap psikologi kontemporer banyak diperdebatkan oleh para ahli sekarang."@in . . . . . . . . . . . . . . . . . "Wilhelm Wundt"@cs . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . "Wilhelm Maximilian WUNDT (la 16-an de A\u016Dgusto 1832 en (nune Mannheim) - la 31-an de A\u016Dgusto 1920 en Gro\u00DFbothen (nune Grimma)) estis germana profesoro psikologo, fiziologo kaj filozofo. Li estas konata nuntempe kiel unu el la fondaj figuroj de moderna psikologio. Wundt, kiu notis psikologion kiel scienco aparte el biologio kaj filozofio, estis la unua persono kiu nomi\u011Dis psikologo. Li estis amplekse konsiderata la \"patro de la eksperimenta psikologio kaj de kogna psikologio\". Interalie li estis la fondinto de la psikologia skolo de strukturismo. Unu lia instruisto estis Johannes Peter M\u00FCller."@eo . "Wilhelm Wundt"@eo . . . . "Experimental psychology, Cultural psychology, philosophy, physiology"@en . . . . . . . . . . . . "\u5A01\u5EC9\u00B7\u51AF\u7279"@zh . "Wilhelm Maximilian Wundt (Neckarau, 16 de agosto de 1832 \u2014 Gro\u00DFbothen, 31 de agosto de 1920) foi um m\u00E9dico, fil\u00F3sofo e psic\u00F3logo alem\u00E3o. \u00C9 considerado um dos fundadores da psicologia experimental junto com Ernst Heinrich Weber (1795-1878) e Gustav Theodor Fechner (1801-1889). Aos 13 anos de idade Wundt mudou-se para a casa de uma tia em Heidelberg para frequentar o liceu."@pt . . . . . . "Wilhelm Wundt"@en . . "Wilhelm Maximilian Wundt (/v\u028Ant/; German: [v\u028Ant]; 16 August 1832 \u2013 31 August 1920) was a German physiologist, philosopher, and professor, known today as one of the fathers of modern psychology. Wundt, who distinguished psychology as a science from philosophy and biology, was the first person ever to call himself a psychologist. He is widely regarded as the \"father of experimental psychology\". In 1879, at the University of Leipzig, Wundt founded the first formal laboratory for psychological research. This marked psychology as an independent field of study. By creating this laboratory he was able to establish psychology as a separate science from other disciplines. He also established the first academic journal for psychological research, Philosophische Studien (from 1883 to 1903) (followed by another: Psychologische Studien, from 1905 to 1917), to publish the institute's research. A survey published in American Psychologist in 1991 ranked Wundt's reputation as first for \"all-time eminence\" based on ratings provided by 29 American historians of psychology. William James and Sigmund Freud were ranked a distant second and third."@en . . . . . . . . . . "Wilhelm Wundt"@in . . . "Wilhelm Wundt"@pt . . . . . "Wilhelm Maximilian Wundt alemaniar psikologo eta filosofoa izan zen."@eu . . . "Wilhelm Wundt in 1902"@en . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . "\u30F4\u30A3\u30EB\u30D8\u30EB\u30E0\u30FB\u30F4\u30F3\u30C8"@ja . . . . . . . . . . "\u5A01\u5EC9\u00B7\u51AF\u7279\uFF08Wilhelm Maximilian Wundt\uFF0C1832\u5E748\u670816\u65E5\uFF0D1920\u5E748\u670831\u65E5\uFF09\u662F\u5FB7\u56FD\u8457\u540D\u5FC3\u7406\u5B66\u5BB6\u3001\u751F\u7406\u5B78\u5BB6\u517C\u54F2\u5B78\u5BB6\uFF0C\u5FC3\u7406\u5B66\u53D1\u5C55\u53F2\u4E0A\u7684\u5F00\u521B\u6027\u4EBA\u7269\u3002\u4ED6\u88AB\u666E\u904D\u516C\u8BA4\u4E3A\u662F\u5B9E\u9A8C\u5FC3\u7406\u5B66\u548C\u8BA4\u77E5\u5FC3\u7406\u5B66\u7684\u521B\u5EFA\u4EBA\uFF0C\u6784\u9020\u4E3B\u4E49\u7684\u5960\u57FA\u4EBA\u3002 \u5A01\u5EC9\u00B7\u51AF\u7279\u8BA4\u4E3A\uFF0C\u5FC3\u7406\u5B66\u53EF\u4EE5\u901A\u8FC7\u5B9E\u9A8C\u7684\u65B9\u6CD5\u8FDB\u884C\u7814\u7A76\uFF0C\u5E76\u5C06\u5F15\u5165\u4E86\u5FC3\u7406\u5B66\u7814\u7A76\uFF0C\u5E76\u636E\u6B64\u63D0\u51FA\u4E86\u60C5\u611F\u4E09\u7EF4\u8BF4\u3002\u51AF\u7279\u5185\u7701\u5B9E\u9A8C\u6CD5\u662F\u54F2\u5B66\u5185\u7701\u6CD5\u548C\u8D6B\u5C14\u66FC\u00B7\u51AF\u00B7\u4EA5\u59C6\u970D\u5179\u5B9E\u9A8C\u5BA4\u4EEA\u5668\u7684\u7ED3\u5408\u3002\u4ED6\u8BF7\u5BF9\u65B9\u5411\u5185\u53CD\u7701\u81EA\u5DF1\uFF0C\u7136\u540E\u63CF\u5199\u4ED6\u4EEC\u81EA\u5DF1\u5BF9\u81EA\u5DF1\u7684\u5FC3\u7406\u5DE5\u4F5C\u65B9\u6CD5\u7684\u770B\u6CD5\u3002\u4ED6\u521B\u9020\u4E86\u7279\u6B8A\u7684\u65B9\u6CD5\u6765\u8BAD\u7EC3\u5BF9\u65B9\uFF0C\u8BA9\u4ED6\u4EEC\u66F4\u4ED4\u7EC6\u548C\u5B8C\u5584\u5730\u6765\u770B\u5F85\u81EA\u5DF1\uFF0C\u4F46\u4E0D\u8FC7\u5206\u5730\u89E3\u91CA\u81EA\u5DF1\u7684\u5FC3\u7406\u3002\u8FD9\u4E2A\u5DE5\u4F5C\u65B9\u5F0F\u4E0E\u5F53\u65F6\u7684\u5FC3\u7406\u5B66\u975E\u5E38\u4E0D\u540C\u3002\u5F53\u65F6\u7684\u5FC3\u7406\u5B66\u66F4\u591A\u7684\u662F\u54F2\u5B66\u7684\u4E00\u4E2A\u5206\u679D\u3002 \u5A01\u5EC9\u00B7\u51AF\u7279\u8BA4\u4E3A\uFF0C\u5FC3\u7406\u4E0E\u751F\u7406\u662F\u4E92\u76F8\u5173\u8FDE\u7684\u3002\u4ED6\u7684\u8BA4\u8BC6\u8BBA\u7ED3\u5408\u4E86\u65AF\u5BBE\u8BFA\u838E\u3001\u83B1\u5E03\u5C3C\u8328\u3001\u5EB7\u5FB7\u548C\u9ED1\u683C\u5C14\u7684\u54F2\u5B78\u7406\u8BBA\u3002"@zh . . . . "Wilhelm Max(imilian) Wundt, f\u00F6dd 16 augusti 1832 i Neckarau, d\u00F6d 31 augusti 1920 i Gro\u00DFbothen, var en tysk fysiolog, filosof och psykolog."@sv . . . . . . "124612"^^ . "Wilhelm Wundt"@sv . . . . . . . . "Wilhelm Maximilian WUNDT (la 16-an de A\u016Dgusto 1832 en (nune Mannheim) - la 31-an de A\u016Dgusto 1920 en Gro\u00DFbothen (nune Grimma)) estis germana profesoro psikologo, fiziologo kaj filozofo. Li estas konata nuntempe kiel unu el la fondaj figuroj de moderna psikologio. Wundt, kiu notis psikologion kiel scienco aparte el biologio kaj filozofio, estis la unua persono kiu nomi\u011Dis psikologo. Li estis amplekse konsiderata la \"patro de la eksperimenta psikologio kaj de kogna psikologio\". Interalie li estis la fondinto de la psikologia skolo de strukturismo. Unu lia instruisto estis Johannes Peter M\u00FCller."@eo . . "Wilhelm Maximilian Wundt (Neckarau, Gran Ducado de Baden, Alemania, 16 de agosto de 1832-Gro\u00DFbothen, Sajonia, Alemania, 31 de agosto de 1920) fue un fisi\u00F3logo, m\u00E9dico, psic\u00F3logo y fil\u00F3sofo alem\u00E1n, c\u00E9lebre por haber desarrollado el primer laboratorio de psicolog\u00EDa experimental en la ciudad de Leipzig en 1879 para estudiar, a trav\u00E9s del m\u00E9todo experimental, la experiencia inmediata y observable. , Ya en 1875 ten\u00EDa un laboratorio, pero era de demostraci\u00F3n. Los contenidos de la conciencia y los procesos sensoriales b\u00E1sicos los abordaba con el m\u00E9todo de la introspecci\u00F3n, que era la percepci\u00F3n interna de los elementos de la conciencia propia. Las variables ps\u00EDquicas eran cuantificadas y controladas. Wundt formul\u00F3 asimismo una psicolog\u00EDa de los pueblos (V\u00F6lkerpsychologie). \u00C9l mismo se\u00F1al\u00F3 que \u00ABpsicolog\u00EDa de los pueblos\u00BB era un neologismo que apareci\u00F3 hacia la mitad del siglo XIX. La psicolog\u00EDa de los pueblos tiene dos significaciones. La primera, como un conjunto de consideraciones psicol\u00F3gico-etnogr\u00E1ficas referentes a las cualidades intelectuales, morales y de orden ps\u00EDquico de los pueblos. Y, la segunda, se refiere a las ciencias del esp\u00EDritu (investigaciones filos\u00F3ficas y mitol\u00F3gicas aportadas del estudio del lenguaje, de la religi\u00F3n y de las costumbres). En este sentido, la psicolog\u00EDa de los pueblos, seg\u00FAn Wundt, deber\u00EDa considerarse como una parte de la psicolog\u00EDa. Advert\u00EDa que todas las cuestiones espirituales que resultan de la vida humana en com\u00FAn no pueden ser explicadas \u00FAnicamente por las propiedades de la conciencia individual. La psicolog\u00EDa de los pueblos se encarga de entender las formas de comportamiento colectivo, abordando la mente de los pueblos, buscando c\u00F3mo la diversidad se transforma en comunidad. Enfatiz\u00F3 en mostrar los esp\u00EDritus y las mentes de diferentes pueblos y comunidades, c\u00F3mo estas pensaban, se hac\u00EDan y se instalaban en el mundo, as\u00ED como los productos culturales (el lenguaje, las costumbres, los mitos, la religi\u00F3n, etc.). Dichas psicolog\u00EDas creadas por Wundt contribuyeron a profundizar los m\u00FAltiples dualismos que tuvo que superar (y contin\u00FAa enfrentando) la psicolog\u00EDa."@es . . . "\uBE4C\uD5EC\uB984 \uBD84\uD2B8"@ko . . . . . . . . . . . . . . . . "Wilhelm Maximilian Wundt, n\u00E9 le 16 ao\u00FBt 1832 \u00E0 Neckarau (actuellement partie de Mannheim) et mort le 31 ao\u00FBt 1920 \u00E0 Grossbothen, est un psychologue, philosophe et professeur d'universit\u00E9 allemand. Il est consid\u00E9r\u00E9 comme le fondateur de la psychologie exp\u00E9rimentale et la plupart des premiers exp\u00E9rimentalistes europ\u00E9ens et nord-am\u00E9ricains se sont form\u00E9s dans le laboratoire qu'il a cr\u00E9\u00E9 en 1879 \u00E0 l'universit\u00E9 de Leipzig."@fr . . . . . . . . "\u0412\u0443\u043D\u0434\u0442, \u0412\u0438\u043B\u044C\u0433\u0435\u043B\u044C\u043C"@ru . . . . . . . "1124385830"^^ . "Wilhelm Maximilian Wundt (Neckarau, 16 de agosto de 1832 \u2014 Gro\u00DFbothen, 31 de agosto de 1920) foi um m\u00E9dico, fil\u00F3sofo e psic\u00F3logo alem\u00E3o. \u00C9 considerado um dos fundadores da psicologia experimental junto com Ernst Heinrich Weber (1795-1878) e Gustav Theodor Fechner (1801-1889). Aos 13 anos de idade Wundt mudou-se para a casa de uma tia em Heidelberg para frequentar o liceu. Entre as contribui\u00E7\u00F5es que o fazem merecedor desse reconhecimento hist\u00F3rico est\u00E1 a cria\u00E7\u00E3o do primeiro laborat\u00F3rio de psicologia no Instituto Experimental de Psicologia da Universidade de Leipzig (Lipsia) na Alemanha em 1879 e a publica\u00E7\u00E3o de Principles of Physiological Psychology / Princ\u00EDpios de Psicologia Fisiol\u00F3gica em 1873 onde afirmava textualmente seu prop\u00F3sito, com o livro, de demarcar um novo dom\u00EDnio da ci\u00EAncia. Indo mais a fundo, talvez mais importante do que o fato da cria\u00E7\u00E3o do laborat\u00F3rio em Leipzig, seja o que ele passou a representar ap\u00F3s este momento. Durante o \u00FAltimo quarto do s\u00E9culo XIX, o laborat\u00F3rio criado por Wundt atraiu estudantes de v\u00E1rias partes do planeta (EUA, Canad\u00E1, Inglaterra, entre outros), tornando-se assim o primeiro e maior centro de forma\u00E7\u00E3o de psic\u00F3logos at\u00E9 ent\u00E3o. Estes estudantes ap\u00F3s se formarem, retornavam a seus pa\u00EDses fundando novos laborat\u00F3rios e formando novos psic\u00F3logos tendo a ci\u00EAncia como ponto fundamental."@pt . "1856"^^ . . . "Wilhelm Maximilian Wundt (Neckarau, Gran Ducado de Baden, Alemania, 16 de agosto de 1832-Gro\u00DFbothen, Sajonia, Alemania, 31 de agosto de 1920) fue un fisi\u00F3logo, m\u00E9dico, psic\u00F3logo y fil\u00F3sofo alem\u00E1n, c\u00E9lebre por haber desarrollado el primer laboratorio de psicolog\u00EDa experimental en la ciudad de Leipzig en 1879 para estudiar, a trav\u00E9s del m\u00E9todo experimental, la experiencia inmediata y observable. , Ya en 1875 ten\u00EDa un laboratorio, pero era de demostraci\u00F3n. Los contenidos de la conciencia y los procesos sensoriales b\u00E1sicos los abordaba con el m\u00E9todo de la introspecci\u00F3n, que era la percepci\u00F3n interna de los elementos de la conciencia propia. Las variables ps\u00EDquicas eran cuantificadas y controladas."@es . . . . . "Wilhelm Wundt"@eu . . . . . . . . . . "1832-08-16"^^ . . "Wilhelm Max Wundt"@ga . . . . . . . "Wilhelm Maximilian Wundt (16. srpna 1832 \u2013 31. srpna 1920) byl n\u011Bmeck\u00FD l\u00E9ka\u0159, fyziolog, psycholog, systematik a zakladatel . Byl 95. nejcitovan\u011Bj\u0161\u00EDm psychologem ve 20. stolet\u00ED. Byl ovlivn\u011Bn st\u0159edoevropskou duchovn\u00ED atmosf\u00E9rou poloviny 19. stolet\u00ED, kter\u00E1 navazovala na stolet\u00ED p\u0159edchoz\u00ED. Leibnizovo pojet\u00ED apercepce a Wolffova psychologie p\u0159ipravily p\u016Fdu ke zv\u011Bde\u010Dt\u011Bn\u00ED psychologie. Herbartovo zd\u016Frazn\u011Bn\u00ED v\u00FDznamu matematiky pro psychologii, fyziologick\u00E9 pr\u00E1ce J.E. Purkyn\u011B a J. M\u00FCllera, Weberova experimentace s po\u010Ditky stejn\u011B jako mnoh\u00E9 Helmholtzovy v\u011Bdeck\u00E9 p\u0159\u00EDsp\u011Bvky vedly k dob\u011B, ve kter\u00E9 Fechner mohl zalo\u017Eit psychofyziku."@cs . . . . . . . . . . . . . . "Wilhelm Wundt"@en . . . . . . "Wilhelm Wundt"@de . . . "\uBE4C\uD5EC\uB984 \uB9C9\uC2DC\uBC00\uB9AC\uC548 \uBD84\uD2B8(\uB3C5\uC77C\uC5B4: Wilhelm Maximilian Wundt, 1832\uB144 8\uC6D4 16\uC77C ~ 1920\uB144 8\uC6D4 31\uC77C)\uB294 \uB3C5\uC77C\uC758 \uC2EC\uB9AC\uD559\uC790 \uACB8 \uCCA0\uD559\uC790, \uC0DD\uB9AC\uD559\uC790\uC774\uBA70 '\uADFC\uB300 \uC2EC\uB9AC\uD559\uC758 \uC544\uBC84\uC9C0'\uB77C\uACE0 \uC77C\uCEEC\uC5B4\uC9C0\uACE0 \uC788\uB2E4. \uB3C5\uC77C \uBC14\uB374\uC758 \uB124\uCE74\uB77C\uC6B0(\uD604\uC7AC\uC758 \uB9CC\uD558\uC784)\uC5D0\uC11C \uCD9C\uC0DD\uD558\uC600\uC73C\uBA70, \uD558\uC774\uB378\uBCA0\uB974\uD06C \uB300\uD559, \uD280\uBE59\uAC90 \uB300\uD559, \uBCA0\uB97C\uB9B0 \uB300\uD559\uC5D0\uC11C \uCCA0\uD559\uACFC \uC0DD\uB9AC\uD559\uC744 \uBC30\uC6B4 \uD6C4\uC5D0 \uC0DD\uB9AC\uD559\uC801 \uC2EC\uB9AC\uD559 \uC5F0\uAD6C\uC5D0 \uBAB0\uB450\uD558\uC600\uB2E4. \uADF8 \uD6C4 \uBAA8\uAD50\uC778 \uB77C\uC774\uD504\uCE58\uD788 \uB300\uD559\uC5D0\uC11C 1875\uB144 ~ 1918\uB144 \uB3D9\uC548 \uAD50\uC218\uB85C \uC7AC\uC9C1\uD588\uB2E4. \uD2B9\uD788, 1879\uB144\uC5D0\uB294 \uB77C\uC774\uD504\uCE58\uD788 \uB300\uD559\uC5D0 \uCD5C\uCD08\uB85C \uC2EC\uB9AC\uD559 \uC2E4\uD5D8\uC2E4\uC744 \uAC1C\uC124\uD558\uC600\uC73C\uBA70, \uC774 \uC2E4\uD5D8\uC2E4\uC5D0\uC11C\uB294 \uC138\uACC4 \uC5EC\uB7EC \uB098\uB77C\uC758 \uC2EC\uB9AC\uD559\uC790\uB4E4\uC774 \uBAA8\uC5EC\uB4E4\uC5B4 \uC2E4\uD5D8 \uC2EC\uB9AC\uD559\uC758 \uAE30\uCD08\uB97C \uB9C8\uB828\uD558\uB294 \uB370 \uD06C\uAC8C \uC774\uBC14\uC9C0\uD558\uC600\uB2E4. \uC774\uD6C4\uC5D0 \uADF8\uB294 \uBBFC\uC871 \uC2EC\uB9AC\uD559\uB3C4 \uC5F0\uAD6C\uD558\uC5EC \uBE44\uAD50 \uC2EC\uB9AC\uD559\uACFC \uBB38\uD654 \uC778\uB958\uD559\uC758 \uBC1C\uC804\uC5D0\uB3C4 \uAE30\uC5EC\uD558\uC600\uB2E4. \uC8FC\uC694 \uC800\uC11C\uC5D0\uB294 \u300A\uC0DD\uB9AC\uD559\uC801 \uC2EC\uB9AC\uD559 \uAC15\uC694\u300B(3\uAD8C, 1873~1911), \u300A\uBBFC\uC871 \uC2EC\uB9AC\uD559\u300B(1900~1920), \u300A\uC2EC\uB9AC\uD559\uC6D0\uB860\u300B(1896), \u300A\uCCA0\uD559 \uC138\uACC4\u300B(1889) \uB4F1\uC774 \uC788\uB2E4."@ko . . . "Wilhelm Max(imilian) Wundt, f\u00F6dd 16 augusti 1832 i Neckarau, d\u00F6d 31 augusti 1920 i Gro\u00DFbothen, var en tysk fysiolog, filosof och psykolog."@sv . . . . . . . . . "Johannes Peter M\u00FCller"@en . "Wilhelm Maximilian Wundt (16 Agustus 1832 \u2013 31 Agustus 1920) adalah seorang dokter, psikolog, fisiolog, dan profesor, yang sekarang dikenal sebagai penemu psikologi modern. Ia dianggap sebagai \"bapak psikologi eksperimental\". Pada tahun 1879, ia mendirikan laboratorium formal pertama untuk riset psikologis di Universitas Leipzig, dan membuat jurnal riset psikologis pertama pada tahun 1881."@in . . . "34128"^^ . . . . . "Neckarau near Mannheim, Grand Duchy of Baden, German Confederation"@en . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . "Wilhelm Maximilian Wundt (16. srpna 1832 \u2013 31. srpna 1920) byl n\u011Bmeck\u00FD l\u00E9ka\u0159, fyziolog, psycholog, systematik a zakladatel . Byl 95. nejcitovan\u011Bj\u0161\u00EDm psychologem ve 20. stolet\u00ED. Byl ovlivn\u011Bn st\u0159edoevropskou duchovn\u00ED atmosf\u00E9rou poloviny 19. stolet\u00ED, kter\u00E1 navazovala na stolet\u00ED p\u0159edchoz\u00ED. Leibnizovo pojet\u00ED apercepce a Wolffova psychologie p\u0159ipravily p\u016Fdu ke zv\u011Bde\u010Dt\u011Bn\u00ED psychologie. Herbartovo zd\u016Frazn\u011Bn\u00ED v\u00FDznamu matematiky pro psychologii, fyziologick\u00E9 pr\u00E1ce J.E. Purkyn\u011B a J. M\u00FCllera, Weberova experimentace s po\u010Ditky stejn\u011B jako mnoh\u00E9 Helmholtzovy v\u011Bdeck\u00E9 p\u0159\u00EDsp\u011Bvky vedly k dob\u011B, ve kter\u00E9 Fechner mohl zalo\u017Eit psychofyziku. Byl to v\u0161ak Wundt v posledn\u00EDch desetilet\u00EDch 19. stolet\u00ED, kter\u00FD se stal hlavn\u00EDm p\u0159edstavitelem nov\u00E9 experiment\u00E1ln\u00ED psychologie s detailn\u00EDmi, logick\u00FDmi, systematick\u00FDmi pohledy, aktivn\u00ED laborato\u0159\u00ED a mnoha \u017E\u00E1ky, kte\u0159\u00ED zalo\u017Eili laborato\u0159e dal\u0161\u00ED. Wundt\u016Fv strukturalismus p\u0159evzal vedouc\u00ED m\u00EDsto po Brentanov\u011B, Stumpfov\u011B a G.E. M\u00FCllerov\u011B psychologii, i kdy\u017E vliv uveden\u00E9 trojice autor\u016F pokra\u010Doval. Historici se v datu vzniku psychologie jako samostatn\u00E9 v\u011Bdy rozch\u00E1zej\u00ED, jedni pova\u017Euj\u00ED za st\u011B\u017Eejn\u00ED vyd\u00E1n\u00ED Wundtova d\u00EDla Z\u00E1klady fyziologick\u00E9 psychologie roku 1874 a druz\u00ED p\u0159ejmenov\u00E1n\u00ED Wundtovy lipsk\u00E9 laborato\u0159e na Psychologick\u00FD institut roku 1879."@cs . . . . "Wilhelm Maximilian Wundt, n\u00E9 le 16 ao\u00FBt 1832 \u00E0 Neckarau (actuellement partie de Mannheim) et mort le 31 ao\u00FBt 1920 \u00E0 Grossbothen, est un psychologue, philosophe et professeur d'universit\u00E9 allemand. Il est consid\u00E9r\u00E9 comme le fondateur de la psychologie exp\u00E9rimentale et la plupart des premiers exp\u00E9rimentalistes europ\u00E9ens et nord-am\u00E9ricains se sont form\u00E9s dans le laboratoire qu'il a cr\u00E9\u00E9 en 1879 \u00E0 l'universit\u00E9 de Leipzig. Les innovations m\u00E9thodologiques de Wundt en psychologie se marquent principalement par l'introduction de la m\u00E9thode exp\u00E9rimentale, ainsi que par l'utilisation de statistiques, devenue par la suite un proc\u00E9d\u00E9 fondamental pour la psychologie scientifique. Le rayonnement de ses travaux \u00E0 travers le monde a contribu\u00E9 \u00E0 \u00E9tablir la psychologie comme science empirique. Ses travaux se sont \u00E9tendus \u00E0 d'autres champs de la psychologie tels que la psychologie sociale ou culturelle ainsi qu'\u00E0 d'autres champs disciplinaires comme la philosophie, l'art, le langage, ou les mythes."@fr . "Wilhelm Maximilian Wundt (ur. 16 sierpnia 1832 w , zm. 31 sierpnia 1920 w Gro\u00DFbothen) \u2013 niemiecki psycholog i filozof, uwa\u017Cany za tw\u00F3rc\u0119 psychologii eksperymentalnej."@pl . . . . . . . . . . "Wilhelm Wundt"@it . . . . . . . . . "Wilhelm Wundt"@es . "Wilhelm Wundt va ser un fisi\u00F2leg, fil\u00F2sof i psic\u00F2leg alemany conegut per haver desenvolupat el primer laboratori de psicologia experimental a Leipzig el 1879, a trav\u00E9s d'aquest pretenia estudiar l'experi\u00E8ncia immediata i observable. William James ja tenia un laboratori el 1875 per\u00F2 era nom\u00E9s de demostraci\u00F3. Els continguts de la consci\u00E8ncia i els processos sensorials els realitzava amb el m\u00E8tode d'introspecci\u00F3, que era la percepci\u00F3 interna dels elements de la consci\u00E8ncia pr\u00F2pia. Les variables ps\u00EDquiques eren quantificades i controlades. El seu pensament \u00E9s una reacci\u00F3 contra el positivisme i el naturalisme que proposa, com a contrapartida, un desenvolupament de la filosofia cient\u00EDfica a partir de dades experimentals. Defens\u00E0 el paral\u00B7lelisme psicof\u00EDsic i estengu\u00E9 el m\u00E8tode experimental matem\u00E0tic a tot el camp de la psicologia. La influ\u00E8ncia de Wundt ha estat decisiva en el terreny de la psicologia i \u00E9s per aix\u00F2 que se'l considera el pare de la psicologia de la personalitat cient\u00EDfica."@ca . . . "Wilhelm Maximilian Wundt (Mannheim, 16 agosto 1832 \u2013 Lipsia, 31 agosto 1920) \u00E8 stato uno psicologo, fisiologo e filosofo tedesco. \u00C8 divenuto per la storia della psicologia \"il padre fondatore\" della disciplina (A Lipsia, Germania, 1879), grazie al suo contributo teorico e sperimentale, esteso all'ambito della Sociologia (\"V\u00F6lkerpsychologie\", 1900-1920)."@it . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . "Fiseola\u00ED is s\u00EDceola\u00ED turgnamhach, a rugadh i Neckarau in aice le Mannheim na Gearm\u00E1ine, ab ea Wilhelm Maximilian Wundt (1832-1920). Rinne s\u00E9 staid\u00E9ar ar an leigheas ag , Ollscoil Heidelberg, agus Ollscoil Bheirl\u00EDn. Sa bhliain 1857, ceapadh \u00E9 ina 'dozent' ag Ollscoil Heidelberg, \u00E1it ina raibh s\u00E9 ina l\u00E9acht\u00F3ir sa bhfiseola\u00EDocht. \u00D3 1858-1864 rinne s\u00E9 staid\u00E9ar ar spreagadh n\u00E9areola\u00EDoch agus ceimiceacha na mat\u00E1n. Sa bhliain 1864, ceapadh \u00E9 ina ollamh c\u00FAnta ag Heidelberg. Tr\u00ED bliana ina dhiaidh sin, thosaigh s\u00E9 c\u00FArsa ar a bhronn s\u00E9 an t-ainm 's\u00EDceola\u00EDocht fhiseola\u00EDoch'. Foils\u00EDodh a magnum opus \"Grundz\u00FCge physiologischen der Psychologie\" (Prionsabail na S\u00EDceola\u00EDochta Fiseola\u00EDche) sa bhliain 1873. Go bun\u00FAsach thug a chuid feals\u00FAnachta le fios go bhfuil mhacasamhail meabhrach ag gach \u00F3c\u00E1id \u200B\u200Bfhisic"@ga . . . . . . . . . . . . . . . . . "Wilhelm Wundt"@fr . . . . . . . . "Wilhelm Max Wundt (Mannheim, 16 augustus 1832 - Gro\u00DFbothen, 31 augustus 1920) was een Duits filosoof, fysioloog, psycholoog en psychiater. Wilhelm Wundt wordt samen met Gustav Theodor Fechner beschouwd als de grondleggers van de experimentele psychologie."@nl . . . . . . . . . "\u0412\u0456\u043B\u044C\u0433\u0435\u043B\u044C\u043C \u041C\u0430\u043A\u0441\u0438\u043C\u0456\u043B\u0456\u0430\u043D \u0412\u0443\u043D\u0434\u0442 (\u043D\u0456\u043C. Wilhelm Maximilian Wundt; 16 \u0441\u0435\u0440\u043F\u043D\u044F 1832, \u041D\u0435\u043A\u0430\u0440\u0430\u0443, \u0442\u0435\u043F\u0435\u0440 \u0443 \u0441\u043A\u043B\u0430\u0434\u0456 \u041C\u0430\u043D\u0433\u0435\u0439\u043C\u0430, \u041A\u043E\u0440\u043E\u043B\u0456\u0432\u0441\u0442\u0432\u043E \u0412\u044E\u0440\u0442\u0435\u043C\u0431\u0435\u0440\u0433 \u2014 31 \u0441\u0435\u0440\u043F\u043D\u044F 1920, \u041B\u0435\u0439\u043F\u0446\u0438\u0433, \u041D\u0456\u043C\u0435\u0447\u0447\u0438\u043D\u0430) \u2014 \u043D\u0456\u043C\u0435\u0446\u044C\u043A\u0438\u0439 \u043B\u0456\u043A\u0430\u0440, \u0444\u0456\u0437\u0456\u043E\u043B\u043E\u0433, \u0444\u0456\u043B\u043E\u0441\u043E\u0444, \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433. \u0412\u0443\u043D\u0434\u0442, \u044F\u043A\u0438\u0439 \u0432\u0456\u0434\u043E\u043A\u0440\u0435\u043C\u0438\u0432 \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433\u0456\u044E \u044F\u043A \u043D\u0430\u0443\u043A\u0443 \u0432\u0456\u0434 \u0444\u0456\u043B\u043E\u0441\u043E\u0444\u0456\u0457 \u0442\u0430 \u0431\u0456\u043E\u043B\u043E\u0433\u0456\u0457, \u0431\u0443\u0432 \u043F\u0435\u0440\u0448\u043E\u044E \u043B\u044E\u0434\u0438\u043D\u043E\u044E, \u044F\u043A\u0430 \u043A\u043E\u043B\u0438-\u043D\u0435\u0431\u0443\u0434\u044C \u043D\u0430\u0437\u0438\u0432\u0430\u043B\u0430 \u0441\u0435\u0431\u0435 \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433\u043E\u043C. \u0412 \u0433\u0430\u043B\u0443\u0437\u0456 \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433\u0456\u0457 \u0432\u0438\u043A\u043E\u0440\u0438\u0441\u0442\u0430\u0432 \u0435\u043A\u0441\u043F\u0435\u0440\u0438\u043C\u0435\u043D\u0442\u0430\u043B\u044C\u043D\u0443 \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433\u0456\u044E. \u041C\u0435\u043D\u0448 \u0432\u0456\u0434\u043E\u043C\u0438\u0439 \u044F\u043A \u043E\u0441\u043D\u043E\u0432\u043D\u0430 \u0444\u0456\u0433\u0443\u0440\u0430 \u0432 \u0441\u043E\u0446\u0456\u0430\u043B\u044C\u043D\u0456\u0439 \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433\u0456\u0457. \u0423 1879 \u0440\u043E\u0446\u0456 \u0432 \u041B\u0435\u0439\u043F\u0446\u0438\u0437\u044C\u043A\u043E\u043C\u0443 \u0443\u043D\u0456\u0432\u0435\u0440\u0441\u0438\u0442\u0435\u0442\u0456 \u0412\u0443\u043D\u0434\u0442 \u0437\u0430\u0441\u043D\u0443\u0432\u0430\u0432 \u043F\u0435\u0440\u0448\u0443 \u043E\u0444\u0456\u0446\u0456\u0439\u043D\u0443 \u043B\u0430\u0431\u043E\u0440\u0430\u0442\u043E\u0440\u0456\u044E \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433\u0456\u0447\u043D\u0438\u0445 \u0434\u043E\u0441\u043B\u0456\u0434\u0436\u0435\u043D\u044C. \u0426\u0435 \u0432\u0438\u0437\u043D\u0430\u0447\u0438\u043B\u043E \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433\u0456\u044E \u044F\u043A \u0441\u0430\u043C\u043E\u0441\u0442\u0456\u0439\u043D\u0443 \u0433\u0430\u043B\u0443\u0437\u044C \u0434\u043E\u0441\u043B\u0456\u0434\u0436\u0435\u043D\u043D\u044F. \u0421\u0442\u0432\u043E\u0440\u0438\u0432\u0448\u0438 \u0446\u044E \u043B\u0430\u0431\u043E\u0440\u0430\u0442\u043E\u0440\u0456\u044E, \u0432\u0456\u043D \u0437\u043C\u0456\u0433 \u0441\u0442\u0432\u043E\u0440\u0438\u0442\u0438 \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433\u0456\u044E \u044F\u043A \u043E\u043A\u0440\u0435\u043C\u0443 \u043D\u0430\u0443\u043A\u0443 \u0432\u0456\u0434 \u0456\u043D\u0448\u0438\u0445 \u0434\u0438\u0441\u0446\u0438\u043F\u043B\u0456\u043D. \u0412\u0456\u043D \u0442\u0430\u043A\u043E\u0436 \u0437\u0430\u0441\u043D\u0443\u0432\u0430\u0432 \u043F\u0435\u0440\u0448\u0438\u0439 \u0430\u043A\u0430\u0434\u0435\u043C\u0456\u0447\u043D\u0438\u0439 \u0436\u0443\u0440\u043D\u0430\u043B \u0434\u043B\u044F \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433\u0456\u0447\u043D\u0438\u0445 \u0434\u043E\u0441\u043B\u0456\u0434\u0436\u0435\u043D\u044C, "@uk . . . . . . . . . . . . "1832-08-16"^^ . . . . . . . . "\u0641\u064A\u0644\u0647\u0644\u0645 \u0641\u0648\u0646\u062A"@ar . . . . "Wilhelm Maximilian Wundt (ur. 16 sierpnia 1832 w , zm. 31 sierpnia 1920 w Gro\u00DFbothen) \u2013 niemiecki psycholog i filozof, uwa\u017Cany za tw\u00F3rc\u0119 psychologii eksperymentalnej."@pl . . "\u30F4\u30A3\u30EB\u30D8\u30EB\u30E0\u30FB\u30DE\u30AF\u30B7\u30DF\u30EA\u30A2\u30F3\u30FB\u30F4\u30F3\u30C8\uFF08Wilhelm Maximilian Wundt\u30011832\u5E748\u670816\u65E5 - 1920\u5E748\u670831\u65E5\uFF09\u306F\u3001\u30C9\u30A4\u30C4\u306E\u751F\u7406\u5B66\u8005\u3001\u54F2\u5B66\u8005\u3001\u5FC3\u7406\u5B66\u8005\u3002 \u5B9F\u9A13\u5FC3\u7406\u5B66\u306E\u7236\u3068\u79F0\u3055\u308C\u308B\u3002\u54F2\u5B66\u8005\u306E\u30DE\u30C3\u30AF\u30B9\u30FB\u30F4\u30F3\u30C8\u306F\u606F\u5B50\u3067\u3042\u308B\u3002"@ja . . . . . "Wilhelm Wundt"@ca . . . . . . . . . "1920-08-31"^^ . . . . . . . . . "Wilhelm Wundt"@nl . . . . . . . . . "Wilhelm Max Wundt (Mannheim, 16 augustus 1832 - Gro\u00DFbothen, 31 augustus 1920) was een Duits filosoof, fysioloog, psycholoog en psychiater. Wilhelm Wundt wordt samen met Gustav Theodor Fechner beschouwd als de grondleggers van de experimentele psychologie."@nl . . . . . . . . . . . . . . . . . "Wilhelm Maximilian Wundt (/v\u028Ant/; German: [v\u028Ant]; 16 August 1832 \u2013 31 August 1920) was a German physiologist, philosopher, and professor, known today as one of the fathers of modern psychology. Wundt, who distinguished psychology as a science from philosophy and biology, was the first person ever to call himself a psychologist. He is widely regarded as the \"father of experimental psychology\". In 1879, at the University of Leipzig, Wundt founded the first formal laboratory for psychological research. This marked psychology as an independent field of study. By creating this laboratory he was able to establish psychology as a separate science from other disciplines. He also established the first academic journal for psychological research, Philosophische Studien (from 1883 to 1903) (followed "@en . . . . . "Wilhelm Maximilian Wundt (Mannheim, 16 agosto 1832 \u2013 Lipsia, 31 agosto 1920) \u00E8 stato uno psicologo, fisiologo e filosofo tedesco. \u00C8 divenuto per la storia della psicologia \"il padre fondatore\" della disciplina (A Lipsia, Germania, 1879), grazie al suo contributo teorico e sperimentale, esteso all'ambito della Sociologia (\"V\u00F6lkerpsychologie\", 1900-1920)."@it . . . . . . . . . . . . "\u0412\u0438\u043B\u044C\u0433\u0435\u0301\u043B\u044C\u043C \u041C\u0430\u043A\u0441\u0438\u043C\u0438\u043B\u0438\u0430\u0301\u043D \u0412\u0443\u043D\u0434\u0442 (\u043D\u0435\u043C. Wilhelm Maximilian Wundt; 16 \u0430\u0432\u0433\u0443\u0441\u0442\u0430 1832, \u041D\u0435\u043A\u0430\u0440\u0430\u0443, \u041A\u043E\u0440\u043E\u043B\u0435\u0432\u0441\u0442\u0432\u043E \u0412\u044E\u0440\u0442\u0435\u043C\u0431\u0435\u0440\u0433 \u2014 31 \u0430\u0432\u0433\u0443\u0441\u0442\u0430 1920, \u041B\u0435\u0439\u043F\u0446\u0438\u0433, \u0413\u0435\u0440\u043C\u0430\u043D\u0438\u044F) \u2014 \u043D\u0435\u043C\u0435\u0446\u043A\u0438\u0439 \u0432\u0440\u0430\u0447, \u0444\u0438\u0437\u0438\u043E\u043B\u043E\u0433 \u0438 \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433. \u0412 \u043E\u0431\u043B\u0430\u0441\u0442\u0438 \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433\u0438\u0438 \u0438\u0441\u043F\u043E\u043B\u044C\u0437\u043E\u0432\u0430\u043B \u044D\u043A\u0441\u043F\u0435\u0440\u0438\u043C\u0435\u043D\u0442\u0430\u043B\u044C\u043D\u0443\u044E \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433\u0438\u044E. \u041C\u0435\u043D\u0435\u0435 \u0438\u0437\u0432\u0435\u0441\u0442\u0435\u043D \u043A\u0430\u043A \u043E\u0441\u043D\u043E\u0432\u043D\u0430\u044F \u0444\u0438\u0433\u0443\u0440\u0430 \u0432 \u0441\u043E\u0446\u0438\u0430\u043B\u044C\u043D\u043E\u0439 \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433\u0438\u0438, \u043E\u0434\u043D\u0430\u043A\u043E, \u043F\u043E\u0441\u043B\u0435\u0434\u043D\u0438\u0435 \u0433\u043E\u0434\u044B \u0436\u0438\u0437\u043D\u0438 \u0412\u0443\u043D\u0434\u0442\u0430 \u043F\u0440\u043E\u0448\u043B\u0438 \u043F\u043E\u0434 \u0437\u043D\u0430\u043A\u043E\u043C \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433\u0438\u0438 \u043D\u0430\u0440\u043E\u0434\u043E\u0432 (\u043D\u0435\u043C. V\u00F6lkerpsychologie), \u043A\u043E\u0442\u043E\u0440\u0443\u044E \u043E\u043D \u043F\u043E\u043D\u0438\u043C\u0430\u043B \u043A\u0430\u043A \u0443\u0447\u0435\u043D\u0438\u0435 \u043E \u0441\u043E\u0446\u0438\u0430\u043B\u044C\u043D\u043E\u0439 \u043E\u0441\u043D\u043E\u0432\u0435 \u0432\u044B\u0441\u0448\u0435\u0439 \u043C\u0435\u043D\u0442\u0430\u043B\u044C\u043D\u043E\u0439 \u0434\u0435\u044F\u0442\u0435\u043B\u044C\u043D\u043E\u0441\u0442\u0438."@ru . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . "\u0412\u0456\u043B\u044C\u0433\u0435\u043B\u044C\u043C \u0412\u0443\u043D\u0434\u0442"@uk . . . . "\u0412\u0438\u043B\u044C\u0433\u0435\u0301\u043B\u044C\u043C \u041C\u0430\u043A\u0441\u0438\u043C\u0438\u043B\u0438\u0430\u0301\u043D \u0412\u0443\u043D\u0434\u0442 (\u043D\u0435\u043C. Wilhelm Maximilian Wundt; 16 \u0430\u0432\u0433\u0443\u0441\u0442\u0430 1832, \u041D\u0435\u043A\u0430\u0440\u0430\u0443, \u041A\u043E\u0440\u043E\u043B\u0435\u0432\u0441\u0442\u0432\u043E \u0412\u044E\u0440\u0442\u0435\u043C\u0431\u0435\u0440\u0433 \u2014 31 \u0430\u0432\u0433\u0443\u0441\u0442\u0430 1920, \u041B\u0435\u0439\u043F\u0446\u0438\u0433, \u0413\u0435\u0440\u043C\u0430\u043D\u0438\u044F) \u2014 \u043D\u0435\u043C\u0435\u0446\u043A\u0438\u0439 \u0432\u0440\u0430\u0447, \u0444\u0438\u0437\u0438\u043E\u043B\u043E\u0433 \u0438 \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433. \u0412 \u043E\u0431\u043B\u0430\u0441\u0442\u0438 \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433\u0438\u0438 \u0438\u0441\u043F\u043E\u043B\u044C\u0437\u043E\u0432\u0430\u043B \u044D\u043A\u0441\u043F\u0435\u0440\u0438\u043C\u0435\u043D\u0442\u0430\u043B\u044C\u043D\u0443\u044E \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433\u0438\u044E. \u041C\u0435\u043D\u0435\u0435 \u0438\u0437\u0432\u0435\u0441\u0442\u0435\u043D \u043A\u0430\u043A \u043E\u0441\u043D\u043E\u0432\u043D\u0430\u044F \u0444\u0438\u0433\u0443\u0440\u0430 \u0432 \u0441\u043E\u0446\u0438\u0430\u043B\u044C\u043D\u043E\u0439 \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433\u0438\u0438, \u043E\u0434\u043D\u0430\u043A\u043E, \u043F\u043E\u0441\u043B\u0435\u0434\u043D\u0438\u0435 \u0433\u043E\u0434\u044B \u0436\u0438\u0437\u043D\u0438 \u0412\u0443\u043D\u0434\u0442\u0430 \u043F\u0440\u043E\u0448\u043B\u0438 \u043F\u043E\u0434 \u0437\u043D\u0430\u043A\u043E\u043C \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433\u0438\u0438 \u043D\u0430\u0440\u043E\u0434\u043E\u0432 (\u043D\u0435\u043C. V\u00F6lkerpsychologie), \u043A\u043E\u0442\u043E\u0440\u0443\u044E \u043E\u043D \u043F\u043E\u043D\u0438\u043C\u0430\u043B \u043A\u0430\u043A \u0443\u0447\u0435\u043D\u0438\u0435 \u043E \u0441\u043E\u0446\u0438\u0430\u043B\u044C\u043D\u043E\u0439 \u043E\u0441\u043D\u043E\u0432\u0435 \u0432\u044B\u0441\u0448\u0435\u0439 \u043C\u0435\u043D\u0442\u0430\u043B\u044C\u043D\u043E\u0439 \u0434\u0435\u044F\u0442\u0435\u043B\u044C\u043D\u043E\u0441\u0442\u0438."@ru . . . . . . . "\uBE4C\uD5EC\uB984 \uB9C9\uC2DC\uBC00\uB9AC\uC548 \uBD84\uD2B8(\uB3C5\uC77C\uC5B4: Wilhelm Maximilian Wundt, 1832\uB144 8\uC6D4 16\uC77C ~ 1920\uB144 8\uC6D4 31\uC77C)\uB294 \uB3C5\uC77C\uC758 \uC2EC\uB9AC\uD559\uC790 \uACB8 \uCCA0\uD559\uC790, \uC0DD\uB9AC\uD559\uC790\uC774\uBA70 '\uADFC\uB300 \uC2EC\uB9AC\uD559\uC758 \uC544\uBC84\uC9C0'\uB77C\uACE0 \uC77C\uCEEC\uC5B4\uC9C0\uACE0 \uC788\uB2E4. \uB3C5\uC77C \uBC14\uB374\uC758 \uB124\uCE74\uB77C\uC6B0(\uD604\uC7AC\uC758 \uB9CC\uD558\uC784)\uC5D0\uC11C \uCD9C\uC0DD\uD558\uC600\uC73C\uBA70, \uD558\uC774\uB378\uBCA0\uB974\uD06C \uB300\uD559, \uD280\uBE59\uAC90 \uB300\uD559, \uBCA0\uB97C\uB9B0 \uB300\uD559\uC5D0\uC11C \uCCA0\uD559\uACFC \uC0DD\uB9AC\uD559\uC744 \uBC30\uC6B4 \uD6C4\uC5D0 \uC0DD\uB9AC\uD559\uC801 \uC2EC\uB9AC\uD559 \uC5F0\uAD6C\uC5D0 \uBAB0\uB450\uD558\uC600\uB2E4. \uADF8 \uD6C4 \uBAA8\uAD50\uC778 \uB77C\uC774\uD504\uCE58\uD788 \uB300\uD559\uC5D0\uC11C 1875\uB144 ~ 1918\uB144 \uB3D9\uC548 \uAD50\uC218\uB85C \uC7AC\uC9C1\uD588\uB2E4. \uD2B9\uD788, 1879\uB144\uC5D0\uB294 \uB77C\uC774\uD504\uCE58\uD788 \uB300\uD559\uC5D0 \uCD5C\uCD08\uB85C \uC2EC\uB9AC\uD559 \uC2E4\uD5D8\uC2E4\uC744 \uAC1C\uC124\uD558\uC600\uC73C\uBA70, \uC774 \uC2E4\uD5D8\uC2E4\uC5D0\uC11C\uB294 \uC138\uACC4 \uC5EC\uB7EC \uB098\uB77C\uC758 \uC2EC\uB9AC\uD559\uC790\uB4E4\uC774 \uBAA8\uC5EC\uB4E4\uC5B4 \uC2E4\uD5D8 \uC2EC\uB9AC\uD559\uC758 \uAE30\uCD08\uB97C \uB9C8\uB828\uD558\uB294 \uB370 \uD06C\uAC8C \uC774\uBC14\uC9C0\uD558\uC600\uB2E4. \uC774\uD6C4\uC5D0 \uADF8\uB294 \uBBFC\uC871 \uC2EC\uB9AC\uD559\uB3C4 \uC5F0\uAD6C\uD558\uC5EC \uBE44\uAD50 \uC2EC\uB9AC\uD559\uACFC \uBB38\uD654 \uC778\uB958\uD559\uC758 \uBC1C\uC804\uC5D0\uB3C4 \uAE30\uC5EC\uD558\uC600\uB2E4. \uC8FC\uC694 \uC800\uC11C\uC5D0\uB294 \u300A\uC0DD\uB9AC\uD559\uC801 \uC2EC\uB9AC\uD559 \uAC15\uC694\u300B(3\uAD8C, 1873~1911), \u300A\uBBFC\uC871 \uC2EC\uB9AC\uD559\u300B(1900~1920), \u300A\uC2EC\uB9AC\uD559\uC6D0\uB860\u300B(1896), \u300A\uCCA0\uD559 \uC138\uACC4\u300B(1889) \uB4F1\uC774 \uC788\uB2E4."@ko . . . . . . . . . . . . . . "Gro\u00DFbothen, Saxony, Germany"@en . . "Fiseola\u00ED is s\u00EDceola\u00ED turgnamhach, a rugadh i Neckarau in aice le Mannheim na Gearm\u00E1ine, ab ea Wilhelm Maximilian Wundt (1832-1920). Rinne s\u00E9 staid\u00E9ar ar an leigheas ag , Ollscoil Heidelberg, agus Ollscoil Bheirl\u00EDn. Sa bhliain 1857, ceapadh \u00E9 ina 'dozent' ag Ollscoil Heidelberg, \u00E1it ina raibh s\u00E9 ina l\u00E9acht\u00F3ir sa bhfiseola\u00EDocht. \u00D3 1858-1864 rinne s\u00E9 staid\u00E9ar ar spreagadh n\u00E9areola\u00EDoch agus ceimiceacha na mat\u00E1n. Sa bhliain 1864, ceapadh \u00E9 ina ollamh c\u00FAnta ag Heidelberg. Tr\u00ED bliana ina dhiaidh sin, thosaigh s\u00E9 c\u00FArsa ar a bhronn s\u00E9 an t-ainm 's\u00EDceola\u00EDocht fhiseola\u00EDoch'. Foils\u00EDodh a magnum opus \"Grundz\u00FCge physiologischen der Psychologie\" (Prionsabail na S\u00EDceola\u00EDochta Fiseola\u00EDche) sa bhliain 1873. Go bun\u00FAsach thug a chuid feals\u00FAnachta le fios go bhfuil mhacasamhail meabhrach ag gach \u00F3c\u00E1id \u200B\u200Bfhisiceach, agus t\u00E1 chomhph\u00E1irt\u00ED fisici\u00FAla ag gach \u00F3c\u00E1id \u200B\u200Bmheabhrach. D'oibrigh Wunt ina shaotharlann ch\u00E1ili\u00FAla in Ollscoil Leipzig \u00F3n bhliain 1875, agus bh\u00ED s\u00E9 ag obair ann sna 45 bliana ina dhiaidh sin. Foils\u00EDodh an taighde in \"Philosophische Studien\" (Staid\u00E9ar feals\u00FAnachta), tr\u00E9imhseach\u00E1n a bhunaigh s\u00E9 f\u00E9in sa bhliain 1981. Is iontach an m\u00E9id a d'fhoilsigh Wunt, idir leabhair, aist\u00ED agus eile. Sa bhliain 1883, thosaigh s\u00E9 ar an ch\u00E9ad ch\u00FArsa dar teideal s\u00EDceola\u00EDocht turgnamhach'. Toghadh Wunt ina reachtaire ar Ollscoil Leipzig sa bhliain 1889. N\u00EDos d\u00E9ana\u00ED chuir s\u00E9 suim sa s\u00EDceola\u00EDocht sh\u00F3isialta n\u00F3 chult\u00FArtha. Scr\u00EDobh s\u00E9 \"Volkerpsychologie\", a foils\u00EDodh idir 1900 agus 1920, lena n-\u00E1ir\u00EDtear an smaoineamh go raibh c\u00E9imeanna forbartha cult\u00FArtha ann. Sa bhliain 1920, scr\u00EDobh s\u00E9 \"Erlebtes und Erkanntes\", a dh\u00EDrbheathaisn\u00E9is. Fuair \u200B\u200Bs\u00E9 b\u00E1s sa bhliain 1920."@ga . . . . . "\u30F4\u30A3\u30EB\u30D8\u30EB\u30E0\u30FB\u30DE\u30AF\u30B7\u30DF\u30EA\u30A2\u30F3\u30FB\u30F4\u30F3\u30C8\uFF08Wilhelm Maximilian Wundt\u30011832\u5E748\u670816\u65E5 - 1920\u5E748\u670831\u65E5\uFF09\u306F\u3001\u30C9\u30A4\u30C4\u306E\u751F\u7406\u5B66\u8005\u3001\u54F2\u5B66\u8005\u3001\u5FC3\u7406\u5B66\u8005\u3002 \u5B9F\u9A13\u5FC3\u7406\u5B66\u306E\u7236\u3068\u79F0\u3055\u308C\u308B\u3002\u54F2\u5B66\u8005\u306E\u30DE\u30C3\u30AF\u30B9\u30FB\u30F4\u30F3\u30C8\u306F\u606F\u5B50\u3067\u3042\u308B\u3002"@ja . . "1920-08-31"^^ . . . . "Wilhelm Wundt va ser un fisi\u00F2leg, fil\u00F2sof i psic\u00F2leg alemany conegut per haver desenvolupat el primer laboratori de psicologia experimental a Leipzig el 1879, a trav\u00E9s d'aquest pretenia estudiar l'experi\u00E8ncia immediata i observable. William James ja tenia un laboratori el 1875 per\u00F2 era nom\u00E9s de demostraci\u00F3. Els continguts de la consci\u00E8ncia i els processos sensorials els realitzava amb el m\u00E8tode d'introspecci\u00F3, que era la percepci\u00F3 interna dels elements de la consci\u00E8ncia pr\u00F2pia. Les variables ps\u00EDquiques eren quantificades i controlades."@ca . . . . . . . . . "\u0641\u064A\u0644\u0647\u0644\u0645 \u0645\u0627\u0643\u0633\u064A\u0645\u064A\u0644\u064A\u0627\u0646 \u0641\u0648\u0646\u062A (\u0628\u0627\u0644\u0623\u0644\u0645\u0627\u0646\u064A\u0629: Wilhelm Wundt) (16 \u0623\u063A\u0633\u0637\u0633 1832 \u201331 \u0623\u063A\u0633\u0637\u0633 1920) \u0637\u0628\u064A\u0628 \u0648\u0639\u0627\u0644\u0645 \u0641\u064A\u0632\u064A\u0627\u0626\u064A \u0648\u0641\u064A\u0644\u0633\u0648\u0641 \u0648\u0623\u0633\u062A\u0627\u0630\u060C \u064A\u064F\u0639\u0631\u0641 \u0627\u0644\u064A\u0648\u0645 \u0643\u0648\u0627\u062D\u062F \u0645\u0646 \u0645\u0624\u0633\u0633\u064A \u0639\u0644\u0645 \u0627\u0644\u0646\u0641\u0633 \u0627\u0644\u062D\u062F\u064A\u062B. \u0641\u0648\u0646\u062A \u0623\u0648\u0644 \u0634\u062E\u0635 \u064A\u0637\u0644\u0642 \u0639\u0644\u0649 \u0646\u0641\u0633\u0647 \u0639\u0627\u0644\u0645 \u0646\u0641\u0633\u064A \u0648\u0647\u0648 \u0627\u0644\u0630\u064A \u0645\u064A\u0632 \u0639\u0644\u0645 \u0627\u0644\u0646\u0641\u0633 \u0643\u0639\u0644\u0645 \u0645\u0646 \u0627\u0644\u0641\u0644\u0633\u0641\u0629 \u0648\u0627\u0644\u0628\u064A\u0648\u0644\u0648\u062C\u064A\u0627. \u064A\u0639\u062A\u0628\u0631 \u0639\u0644\u0649 \u0646\u0637\u0627\u0642 \u0648\u0627\u0633\u0639 \u00AB\u0648\u0627\u0644\u062F \u0639\u0644\u0645 \u0627\u0644\u0646\u0641\u0633 \u0627\u0644\u062A\u062C\u0631\u064A\u0628\u064A\u00BB. \u0623\u0633\u0633 \u0641\u0648\u0646\u062A \u0623\u0648\u0644 \u0645\u062E\u062A\u0628\u0631 \u0631\u0633\u0645\u064A \u0644\u0644\u0628\u062D\u0648\u062B \u0627\u0644\u0646\u0641\u0633\u064A\u0629 \u0641\u064A \u062C\u0627\u0645\u0639\u0629 \u0644\u0627\u064A\u0628\u0632\u064A\u063A \u0641\u064A \u0639\u0627\u0645 1879. \u0628\u0631\u0632 \u0639\u0644\u0645 \u0627\u0644\u0646\u0641\u0633 \u0643\u062D\u0642\u0644 \u0645\u0633\u062A\u0642\u0644 \u0644\u0644\u062F\u0631\u0627\u0633\u0629. \u0645\u0646 \u062E\u0644\u0627\u0644 \u0625\u0646\u0634\u0627\u0621 \u0647\u0630\u0627 \u0627\u0644\u0645\u062E\u062A\u0628\u0631\u060C \u062A\u0645\u0643\u0646 \u0645\u0646 \u0625\u062B\u0628\u0627\u062A \u0639\u0644\u0645 \u0627\u0644\u0646\u0641\u0633 \u0643\u0639\u0644\u0645 \u0645\u0646\u0641\u0635\u0644 \u0639\u0646 \u0627\u0644\u0645\u062C\u0627\u0644\u0627\u062A \u0627\u0644\u0623\u062E\u0631\u0649. \u0648\u0634\u0643\u0644 \u0623\u0648\u0644 \u0645\u062C\u0644\u0629 \u0623\u0643\u0627\u062F\u064A\u0645\u064A\u0629 \u0644\u0644\u0628\u062D\u0648\u062B \u0627\u0644\u0646\u0641\u0633\u064A\u0629 \u0648\u0647\u064A \u0627\u0644\u062F\u0631\u0627\u0633\u0627\u062A \u0627\u0644\u0641\u0644\u0633\u0641\u064A\u0629 (\u0645\u0646 \u0639\u0627\u0645 1881 \u0625\u0644\u0649 1902)\u060C \u0648\u0627\u0644\u062A\u064A \u0623\u064F\u0646\u0634\u0626\u062A \u0644\u0646\u0634\u0631 \u0623\u0628\u062D\u0627\u062B \u0627\u0644\u0645\u0639\u0647\u062F."@ar . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . "\u0641\u064A\u0644\u0647\u0644\u0645 \u0645\u0627\u0643\u0633\u064A\u0645\u064A\u0644\u064A\u0627\u0646 \u0641\u0648\u0646\u062A (\u0628\u0627\u0644\u0623\u0644\u0645\u0627\u0646\u064A\u0629: Wilhelm Wundt) (16 \u0623\u063A\u0633\u0637\u0633 1832 \u201331 \u0623\u063A\u0633\u0637\u0633 1920) \u0637\u0628\u064A\u0628 \u0648\u0639\u0627\u0644\u0645 \u0641\u064A\u0632\u064A\u0627\u0626\u064A \u0648\u0641\u064A\u0644\u0633\u0648\u0641 \u0648\u0623\u0633\u062A\u0627\u0630\u060C \u064A\u064F\u0639\u0631\u0641 \u0627\u0644\u064A\u0648\u0645 \u0643\u0648\u0627\u062D\u062F \u0645\u0646 \u0645\u0624\u0633\u0633\u064A \u0639\u0644\u0645 \u0627\u0644\u0646\u0641\u0633 \u0627\u0644\u062D\u062F\u064A\u062B. \u0641\u0648\u0646\u062A \u0623\u0648\u0644 \u0634\u062E\u0635 \u064A\u0637\u0644\u0642 \u0639\u0644\u0649 \u0646\u0641\u0633\u0647 \u0639\u0627\u0644\u0645 \u0646\u0641\u0633\u064A \u0648\u0647\u0648 \u0627\u0644\u0630\u064A \u0645\u064A\u0632 \u0639\u0644\u0645 \u0627\u0644\u0646\u0641\u0633 \u0643\u0639\u0644\u0645 \u0645\u0646 \u0627\u0644\u0641\u0644\u0633\u0641\u0629 \u0648\u0627\u0644\u0628\u064A\u0648\u0644\u0648\u062C\u064A\u0627. \u064A\u0639\u062A\u0628\u0631 \u0639\u0644\u0649 \u0646\u0637\u0627\u0642 \u0648\u0627\u0633\u0639 \u00AB\u0648\u0627\u0644\u062F \u0639\u0644\u0645 \u0627\u0644\u0646\u0641\u0633 \u0627\u0644\u062A\u062C\u0631\u064A\u0628\u064A\u00BB. \u0623\u0633\u0633 \u0641\u0648\u0646\u062A \u0623\u0648\u0644 \u0645\u062E\u062A\u0628\u0631 \u0631\u0633\u0645\u064A \u0644\u0644\u0628\u062D\u0648\u062B \u0627\u0644\u0646\u0641\u0633\u064A\u0629 \u0641\u064A \u062C\u0627\u0645\u0639\u0629 \u0644\u0627\u064A\u0628\u0632\u064A\u063A \u0641\u064A \u0639\u0627\u0645 1879. \u0628\u0631\u0632 \u0639\u0644\u0645 \u0627\u0644\u0646\u0641\u0633 \u0643\u062D\u0642\u0644 \u0645\u0633\u062A\u0642\u0644 \u0644\u0644\u062F\u0631\u0627\u0633\u0629. \u0645\u0646 \u062E\u0644\u0627\u0644 \u0625\u0646\u0634\u0627\u0621 \u0647\u0630\u0627 \u0627\u0644\u0645\u062E\u062A\u0628\u0631\u060C \u062A\u0645\u0643\u0646 \u0645\u0646 \u0625\u062B\u0628\u0627\u062A \u0639\u0644\u0645 \u0627\u0644\u0646\u0641\u0633 \u0643\u0639\u0644\u0645 \u0645\u0646\u0641\u0635\u0644 \u0639\u0646 \u0627\u0644\u0645\u062C\u0627\u0644\u0627\u062A \u0627\u0644\u0623\u062E\u0631\u0649. \u0648\u0634\u0643\u0644 \u0623\u0648\u0644 \u0645\u062C\u0644\u0629 \u0623\u0643\u0627\u062F\u064A\u0645\u064A\u0629 \u0644\u0644\u0628\u062D\u0648\u062B \u0627\u0644\u0646\u0641\u0633\u064A\u0629 \u0648\u0647\u064A \u0627\u0644\u062F\u0631\u0627\u0633\u0627\u062A \u0627\u0644\u0641\u0644\u0633\u0641\u064A\u0629 (\u0645\u0646 \u0639\u0627\u0645 1881 \u0625\u0644\u0649 1902)\u060C \u0648\u0627\u0644\u062A\u064A \u0623\u064F\u0646\u0634\u0626\u062A \u0644\u0646\u0634\u0631 \u0623\u0628\u062D\u0627\u062B \u0627\u0644\u0645\u0639\u0647\u062F. \u0635\u0646\u0641 \u0627\u0633\u062A\u0637\u0644\u0627\u0639 \u0646\u064F\u0634\u0631 \u0641\u064A \u0645\u062C\u0644\u0629 \u0639\u0627\u0644\u0645 \u0646\u0641\u0633 \u0623\u0645\u0631\u064A\u0643\u064A \u0641\u064A \u0639\u0627\u0645 1991\u060C \u0633\u0645\u0639\u0629 \u0641\u0648\u0646\u062A \u0641\u064A \u0627\u0644\u0645\u0631\u062A\u0628\u0629 \u0627\u0644\u0623\u0648\u0644\u0649 \u00AB\u0627\u0644\u0623\u0628\u0631\u0632 \u0639\u0644\u0649 \u0627\u0644\u0625\u0637\u0644\u0627\u0642\u00BB \u0628\u0646\u0627\u0621\u064B \u0639\u0644\u0649 \u062A\u0642\u064A\u064A\u0645\u0627\u062A \u0645\u0642\u062F\u0645\u0629 \u0645\u0646 29 \u0645\u0624\u0631\u062E\u064B\u0627 \u0623\u0645\u0631\u064A\u0643\u064A\u064B\u0627 \u0641\u064A \u0639\u0644\u0645 \u0627\u0644\u0646\u0641\u0633. \u0635\u064F\u0646\u0641 \u0648\u064A\u0644\u064A\u0627\u0645 \u062C\u064A\u0645\u0633 \u0648\u0633\u064A\u063A\u0645\u0648\u0646\u062F \u0641\u0631\u0648\u064A\u062F \u0628\u0627\u0644\u0645\u0631\u062A\u0628\u0629 \u0627\u0644\u062B\u0627\u0646\u064A\u0629 \u0648\u0627\u0644\u062B\u0627\u0644\u062B\u0629."@ar . . . . . . "Wilhelm Wundt"@pl . . . . . . "Wilhelm Maximilian Wundt alemaniar psikologo eta filosofoa izan zen."@eu . . . . . "Wilhelm Maximilian Wundt (* 16. August 1832 in Neckarau; \u2020 31. August 1920 in Gro\u00DFbothen bei Leipzig) war ein deutscher Physiologe, Psychologe und Philosoph. Er gr\u00FCndete 1879 an der Universit\u00E4t Leipzig das erste Institut f\u00FCr experimentelle Psychologie mit einem systematischen Forschungsprogramm. Wundt gilt als Begr\u00FCnder der Psychologie als eigenst\u00E4ndige Wissenschaft und als Mitbegr\u00FCnder der V\u00F6lkerpsychologie (Kulturpsychologie)."@de . . "Untersuchungen \u00FCber das Verhalten der Nerven in entz\u00FCndeten und degenerierten Organen"@en . . . . "\u0412\u0456\u043B\u044C\u0433\u0435\u043B\u044C\u043C \u041C\u0430\u043A\u0441\u0438\u043C\u0456\u043B\u0456\u0430\u043D \u0412\u0443\u043D\u0434\u0442 (\u043D\u0456\u043C. Wilhelm Maximilian Wundt; 16 \u0441\u0435\u0440\u043F\u043D\u044F 1832, \u041D\u0435\u043A\u0430\u0440\u0430\u0443, \u0442\u0435\u043F\u0435\u0440 \u0443 \u0441\u043A\u043B\u0430\u0434\u0456 \u041C\u0430\u043D\u0433\u0435\u0439\u043C\u0430, \u041A\u043E\u0440\u043E\u043B\u0456\u0432\u0441\u0442\u0432\u043E \u0412\u044E\u0440\u0442\u0435\u043C\u0431\u0435\u0440\u0433 \u2014 31 \u0441\u0435\u0440\u043F\u043D\u044F 1920, \u041B\u0435\u0439\u043F\u0446\u0438\u0433, \u041D\u0456\u043C\u0435\u0447\u0447\u0438\u043D\u0430) \u2014 \u043D\u0456\u043C\u0435\u0446\u044C\u043A\u0438\u0439 \u043B\u0456\u043A\u0430\u0440, \u0444\u0456\u0437\u0456\u043E\u043B\u043E\u0433, \u0444\u0456\u043B\u043E\u0441\u043E\u0444, \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433. \u0412\u0443\u043D\u0434\u0442, \u044F\u043A\u0438\u0439 \u0432\u0456\u0434\u043E\u043A\u0440\u0435\u043C\u0438\u0432 \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433\u0456\u044E \u044F\u043A \u043D\u0430\u0443\u043A\u0443 \u0432\u0456\u0434 \u0444\u0456\u043B\u043E\u0441\u043E\u0444\u0456\u0457 \u0442\u0430 \u0431\u0456\u043E\u043B\u043E\u0433\u0456\u0457, \u0431\u0443\u0432 \u043F\u0435\u0440\u0448\u043E\u044E \u043B\u044E\u0434\u0438\u043D\u043E\u044E, \u044F\u043A\u0430 \u043A\u043E\u043B\u0438-\u043D\u0435\u0431\u0443\u0434\u044C \u043D\u0430\u0437\u0438\u0432\u0430\u043B\u0430 \u0441\u0435\u0431\u0435 \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433\u043E\u043C. \u0412 \u0433\u0430\u043B\u0443\u0437\u0456 \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433\u0456\u0457 \u0432\u0438\u043A\u043E\u0440\u0438\u0441\u0442\u0430\u0432 \u0435\u043A\u0441\u043F\u0435\u0440\u0438\u043C\u0435\u043D\u0442\u0430\u043B\u044C\u043D\u0443 \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433\u0456\u044E. \u041C\u0435\u043D\u0448 \u0432\u0456\u0434\u043E\u043C\u0438\u0439 \u044F\u043A \u043E\u0441\u043D\u043E\u0432\u043D\u0430 \u0444\u0456\u0433\u0443\u0440\u0430 \u0432 \u0441\u043E\u0446\u0456\u0430\u043B\u044C\u043D\u0456\u0439 \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433\u0456\u0457. \u0423 1879 \u0440\u043E\u0446\u0456 \u0432 \u041B\u0435\u0439\u043F\u0446\u0438\u0437\u044C\u043A\u043E\u043C\u0443 \u0443\u043D\u0456\u0432\u0435\u0440\u0441\u0438\u0442\u0435\u0442\u0456 \u0412\u0443\u043D\u0434\u0442 \u0437\u0430\u0441\u043D\u0443\u0432\u0430\u0432 \u043F\u0435\u0440\u0448\u0443 \u043E\u0444\u0456\u0446\u0456\u0439\u043D\u0443 \u043B\u0430\u0431\u043E\u0440\u0430\u0442\u043E\u0440\u0456\u044E \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433\u0456\u0447\u043D\u0438\u0445 \u0434\u043E\u0441\u043B\u0456\u0434\u0436\u0435\u043D\u044C. \u0426\u0435 \u0432\u0438\u0437\u043D\u0430\u0447\u0438\u043B\u043E \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433\u0456\u044E \u044F\u043A \u0441\u0430\u043C\u043E\u0441\u0442\u0456\u0439\u043D\u0443 \u0433\u0430\u043B\u0443\u0437\u044C \u0434\u043E\u0441\u043B\u0456\u0434\u0436\u0435\u043D\u043D\u044F. \u0421\u0442\u0432\u043E\u0440\u0438\u0432\u0448\u0438 \u0446\u044E \u043B\u0430\u0431\u043E\u0440\u0430\u0442\u043E\u0440\u0456\u044E, \u0432\u0456\u043D \u0437\u043C\u0456\u0433 \u0441\u0442\u0432\u043E\u0440\u0438\u0442\u0438 \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433\u0456\u044E \u044F\u043A \u043E\u043A\u0440\u0435\u043C\u0443 \u043D\u0430\u0443\u043A\u0443 \u0432\u0456\u0434 \u0456\u043D\u0448\u0438\u0445 \u0434\u0438\u0441\u0446\u0438\u043F\u043B\u0456\u043D. \u0412\u0456\u043D \u0442\u0430\u043A\u043E\u0436 \u0437\u0430\u0441\u043D\u0443\u0432\u0430\u0432 \u043F\u0435\u0440\u0448\u0438\u0439 \u0430\u043A\u0430\u0434\u0435\u043C\u0456\u0447\u043D\u0438\u0439 \u0436\u0443\u0440\u043D\u0430\u043B \u0434\u043B\u044F \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433\u0456\u0447\u043D\u0438\u0445 \u0434\u043E\u0441\u043B\u0456\u0434\u0436\u0435\u043D\u044C, Philosophische Studien (\u0437 1883 \u043F\u043E 1903) (\u0437\u0430 \u043D\u0438\u043C \u0456\u043D\u0448\u0438\u0439: Psychologische Studien , \u0437 1905 \u043F\u043E 1917), \u0449\u043E\u0431 \u043F\u0443\u0431\u043B\u0456\u043A\u0443\u0432\u0430\u0442\u0438 \u0434\u043E\u0441\u043B\u0456\u0434\u0436\u0435\u043D\u043D\u044F \u0456\u043D\u0441\u0442\u0438\u0442\u0443\u0442\u0443. \u041E\u0441\u0442\u0430\u043D\u043D\u0456 \u0440\u043E\u043A\u0438 \u0436\u0438\u0442\u0442\u044F \u0412\u0443\u043D\u0434\u0442\u0430 \u043F\u0440\u043E\u0439\u0448\u043B\u0438 \u043F\u0456\u0434 \u0437\u043D\u0430\u043A\u043E\u043C \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433\u0456\u0457 \u043D\u0430\u0440\u043E\u0434\u0456\u0432 ( \u043D\u0456\u043C. V\u00F6lkerpsychologie ), \u044F\u043A\u0443 \u0432\u0456\u043D \u0440\u043E\u0437\u0443\u043C\u0456\u0432 \u044F\u043A \u0432\u0447\u0435\u043D\u043D\u044F \u043F\u0440\u043E \u0441\u043E\u0446\u0456\u0430\u043B\u044C\u043D\u0443 \u043E\u0441\u043D\u043E\u0432\u0443 \u0432\u0438\u0449\u043E\u0457 \u043C\u0435\u043D\u0442\u0430\u043B\u044C\u043D\u043E\u0457 \u0434\u0456\u044F\u043B\u044C\u043D\u043E\u0441\u0442\u0456. \u041E\u043F\u0438\u0442\u0443\u0432\u0430\u043D\u043D\u044F, \u043E\u043F\u0443\u0431\u043B\u0456\u043A\u043E\u0432\u0430\u043D\u0435 \u0432 \u0436\u0443\u0440\u043D\u0430\u043B\u0456 \u00AB\u0410\u043C\u0435\u0440\u0438\u043A\u0430\u043D\u0441\u044C\u043A\u0438\u0439 \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433\u00BB \u0443 1991 \u0440\u043E\u0446\u0456, \u043F\u043E\u0441\u0442\u0430\u0432\u0438\u043B\u043E \u0412\u0443\u043D\u0434\u0442\u0430 \u043D\u0430 \u043F\u0435\u0440\u0448\u0435 \u043C\u0456\u0441\u0446\u0435 \u0441\u0435\u0440\u0435\u0434 \u00AB\u0432\u0438\u0434\u0430\u0442\u043D\u0438\u0445 \u043B\u044E\u0434\u0435\u0439 \u0443\u0441\u0456\u0445 \u0447\u0430\u0441\u0456\u0432\u00BB \u043D\u0430 \u043E\u0441\u043D\u043E\u0432\u0456 \u043E\u0446\u0456\u043D\u043E\u043A, \u043D\u0430\u0434\u0430\u043D\u0438\u0445 29 \u0430\u043C\u0435\u0440\u0438\u043A\u0430\u043D\u0441\u044C\u043A\u0438\u043C\u0438 \u0456\u0441\u0442\u043E\u0440\u0438\u043A\u0430\u043C\u0438 \u043F\u0441\u0438\u0445\u043E\u043B\u043E\u0433\u0456\u0457. \u0412\u0456\u043B\u044C\u044F\u043C \u0414\u0436\u0435\u0439\u043C\u0441 \u0456 \u0417\u0438\u0433\u043C\u0443\u043D\u0434 \u0424\u0440\u0435\u0439\u0434 \u043F\u043E\u0441\u0456\u043B\u0438 \u0434\u0440\u0443\u0433\u0435 \u0456 \u0442\u0440\u0435\u0442\u0454 \u043C\u0456\u0441\u0446\u0435 \u0437 \u0432\u0456\u0434\u0440\u0438\u0432\u043E\u043C."@uk . . . . . . "\u5A01\u5EC9\u00B7\u51AF\u7279\uFF08Wilhelm Maximilian Wundt\uFF0C1832\u5E748\u670816\u65E5\uFF0D1920\u5E748\u670831\u65E5\uFF09\u662F\u5FB7\u56FD\u8457\u540D\u5FC3\u7406\u5B66\u5BB6\u3001\u751F\u7406\u5B78\u5BB6\u517C\u54F2\u5B78\u5BB6\uFF0C\u5FC3\u7406\u5B66\u53D1\u5C55\u53F2\u4E0A\u7684\u5F00\u521B\u6027\u4EBA\u7269\u3002\u4ED6\u88AB\u666E\u904D\u516C\u8BA4\u4E3A\u662F\u5B9E\u9A8C\u5FC3\u7406\u5B66\u548C\u8BA4\u77E5\u5FC3\u7406\u5B66\u7684\u521B\u5EFA\u4EBA\uFF0C\u6784\u9020\u4E3B\u4E49\u7684\u5960\u57FA\u4EBA\u3002 \u5A01\u5EC9\u00B7\u51AF\u7279\u8BA4\u4E3A\uFF0C\u5FC3\u7406\u5B66\u53EF\u4EE5\u901A\u8FC7\u5B9E\u9A8C\u7684\u65B9\u6CD5\u8FDB\u884C\u7814\u7A76\uFF0C\u5E76\u5C06\u5F15\u5165\u4E86\u5FC3\u7406\u5B66\u7814\u7A76\uFF0C\u5E76\u636E\u6B64\u63D0\u51FA\u4E86\u60C5\u611F\u4E09\u7EF4\u8BF4\u3002\u51AF\u7279\u5185\u7701\u5B9E\u9A8C\u6CD5\u662F\u54F2\u5B66\u5185\u7701\u6CD5\u548C\u8D6B\u5C14\u66FC\u00B7\u51AF\u00B7\u4EA5\u59C6\u970D\u5179\u5B9E\u9A8C\u5BA4\u4EEA\u5668\u7684\u7ED3\u5408\u3002\u4ED6\u8BF7\u5BF9\u65B9\u5411\u5185\u53CD\u7701\u81EA\u5DF1\uFF0C\u7136\u540E\u63CF\u5199\u4ED6\u4EEC\u81EA\u5DF1\u5BF9\u81EA\u5DF1\u7684\u5FC3\u7406\u5DE5\u4F5C\u65B9\u6CD5\u7684\u770B\u6CD5\u3002\u4ED6\u521B\u9020\u4E86\u7279\u6B8A\u7684\u65B9\u6CD5\u6765\u8BAD\u7EC3\u5BF9\u65B9\uFF0C\u8BA9\u4ED6\u4EEC\u66F4\u4ED4\u7EC6\u548C\u5B8C\u5584\u5730\u6765\u770B\u5F85\u81EA\u5DF1\uFF0C\u4F46\u4E0D\u8FC7\u5206\u5730\u89E3\u91CA\u81EA\u5DF1\u7684\u5FC3\u7406\u3002\u8FD9\u4E2A\u5DE5\u4F5C\u65B9\u5F0F\u4E0E\u5F53\u65F6\u7684\u5FC3\u7406\u5B66\u975E\u5E38\u4E0D\u540C\u3002\u5F53\u65F6\u7684\u5FC3\u7406\u5B66\u66F4\u591A\u7684\u662F\u54F2\u5B66\u7684\u4E00\u4E2A\u5206\u679D\u3002 \u5A01\u5EC9\u00B7\u51AF\u7279\u8BA4\u4E3A\uFF0C\u5FC3\u7406\u4E0E\u751F\u7406\u662F\u4E92\u76F8\u5173\u8FDE\u7684\u3002\u4ED6\u7684\u8BA4\u8BC6\u8BBA\u7ED3\u5408\u4E86\u65AF\u5BBE\u8BFA\u838E\u3001\u83B1\u5E03\u5C3C\u8328\u3001\u5EB7\u5FB7\u548C\u9ED1\u683C\u5C14\u7684\u54F2\u5B78\u7406\u8BBA\u3002"@zh . . . . . . "Wilhelm Maximilian Wundt (* 16. August 1832 in Neckarau; \u2020 31. August 1920 in Gro\u00DFbothen bei Leipzig) war ein deutscher Physiologe, Psychologe und Philosoph. Er gr\u00FCndete 1879 an der Universit\u00E4t Leipzig das erste Institut f\u00FCr experimentelle Psychologie mit einem systematischen Forschungsprogramm. Wundt gilt als Begr\u00FCnder der Psychologie als eigenst\u00E4ndige Wissenschaft und als Mitbegr\u00FCnder der V\u00F6lkerpsychologie (Kulturpsychologie). Wundt arbeitete in seinem Forschungsprogramm eine umfassende Wissenschaftskonzeption der Psychologie aus, die sich von der Psychophysik der Sinnesempfindungen, Aufmerksamkeit und Bewusstsein, Psychophysiologie der Emotionen, und einer umfangreichen Neuropsychologie bis zur Sprachpsychologie, Religionspsychologie und anderen Themen der Kulturpsychologie (V\u00F6lkerpsychologie) erstreckte. Seine empirische Psychologie und Methodenlehre sind eng verkn\u00FCpft mit seiner Erkenntnistheorie und Wissenschaftstheorie der Psychologie. Mit seiner sp\u00E4ter ausgearbeiteten Ethik und seinem metaphysischen Voluntarismus entstand ein einheitlich konzipiertes System."@de . . .