. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . "New York City, New York, U.S."@en . . . . . "30795"^^ . . . . . . . . . . . . . . . . "1124264703"^^ . . . . . . . . . . . . . "Thomas Paine, geboren als Thomas Pain, (* 29. Januar 1736jul. / 9. Februar 1737greg. in Thetford, England, K\u00F6nigreich Gro\u00DFbritannien; \u2020 8. Juni 1809 in New York, Vereinigte Staaten) war ein einflussreicher politischer Intellektueller und einer der Gr\u00FCnderv\u00E4ter der Vereinigten Staaten im Zeitalter der Aufkl\u00E4rung."@de . . . . . . . . . . . . . . . "Thomas Paine"@fr . . "\u6258\u9A6C\u65AF\u00B7\u6F58\u6069\uFF08\u82F1\u8A9E\uFF1AThomas Paine\uFF1B1737\u5E742\u67089\u65E5\uFF0D1809\u5E746\u67088\u65E5\uFF09\uFF0C\u82F1\u88D4\u7F8E\u56FD\u601D\u60F3\u5BB6\u3001\u4F5C\u5BB6\u3001\u653F\u6CBB\u6D3B\u52A8\u5BB6\u3001\u7406\u8BBA\u5BB6\u3001\u9769\u547D\u5BB6\u3001\u6FC0\u8FDB\u6C11\u4E3B\u4E3B\u4E49\u8005\u3002\u751F\u4E8E\u82F1\u56FD\u8BFA\u798F\u514B\u90E1\uFF0C\u66FE\u7EE7\u627F\u7236\u4E1A\u505A\u8FC7\u88C1\u7F1D\uFF0C\u540E\u6765\u505A\u8FC7\u6559\u5E08\u3001\u7A0E\u52A1\u5B98\u5458\uFF0C37\u5C81\u524D\u5728\u82F1\u56FD\u5EA6\u8FC7\uFF0C\u4E4B\u540E\u79FB\u5C45\u82F1\u5C5E\u5317\u7F8E\u6B96\u6C11\u5730\uFF0C\u4E4B\u540E\u53C2\u52A0\u4E86\u7F8E\u56FD\u72EC\u7ACB\u8FD0\u52A8\u3002\u5728\u6B64\u671F\u95F4\u4ED6\u64B0\u5199\u4E86\u94FF\u9535\u6709\u529B\u5E76\u5E7F\u4E3A\u6D41\u4F20\u7684\u5C0F\u518C\u5B50\u300A\u5E38\u8BC6\u300B\uFF081776\uFF09\u6781\u5927\u5730\u9F13\u821E\u4E86\u5317\u7F8E\u6C11\u4F17\u7684\u72EC\u7ACB\u60C5\u7EEA\uFF0C\u5E76\u5728\u6218\u4E89\u671F\u95F4\u5B8C\u6210\u4E86\u7CFB\u5217\u5C0F\u518C\u5B50\u300A\u300B\uFF081776\u20141783\uFF09\uFF0C\u6210\u4E3A\u7F8E\u56FD\u5F00\u56FD\u5143\u52CB\u4E4B\u4E00\u3002 \u540E\u6765\u53D7\u5230\u6CD5\u56FD\u5927\u9769\u547D\u5F71\u54CD\uFF0C\u6F58\u6069\u64B0\u5199\u4E86\u300A\u300B\uFF0C\u6210\u4E3A\u542F\u8499\u8FD0\u52A8\u7684\u6307\u5BFC\u4F5C\u54C1\u4E4B\u4E00\u3002\u5C3D\u7BA1\u4E0D\u4F1A\u8BB2\u6CD5\u8BED\uFF0C\u4ED6\u4F9D\u7136\u4E8E1792\u5E74\u88AB\u9009\u5165\u6CD5\u56FD\u56FD\u6C11\u516C\u4F1A\u3002\u7531\u4E8E\u5409\u4F26\u7279\u6D3E\u89C6\u5176\u4E3A\u76DF\u53CB\uFF0C\u5C71\u5CB3\u515A\u4EBA\uFF0C\u5C24\u5176\u662F\u7F57\u4F2F\u65AF\u5E87\u5C14\u5219\u5C06\u5176\u89C6\u4E3A\u654C\u4EBA\u30021793\u5E7412\u6708\uFF0C\u6F58\u6069\u88AB\u902E\u6355\u5E76\u6295\u5165\u76D1\u72F1\uFF0C1794\u5E74\u88AB\u91CA\u653E\u3002\u7531\u4E8E\u4E3B\u5F20\u81EA\u7136\u795E\u8BBA\uFF0C\u57281793\u20141794\u5E74\u95F4\u4ED6\u521B\u4F5C\u4E86\u300A\u7406\u6027\u65F6\u4EE3\u300B\u4E00\u6587\uFF0C\u6587\u4E2D\u53CD\u5BF9\u57FA\u7763\u6559\u6559\u6761\uFF0C\u4E3B\u5F20\u7406\u6027\u548C\u81EA\u7531\u601D\u8003\uFF1B\u6B64\u6587\u4E00\u51FA\u5C31\u88AB\u7F8E\u56FD\u4EBA\u6240\u4E0D\u9F7F\uFF0C\u5F3A\u5927\u7684\u53CD\u5BF9\u4E4B\u58F0\u4F7F\u5F97\u6F58\u6069\u53D8\u5F97\u6076\u540D\u662D\u8457\u3002 \u62FF\u7834\u4ED1\u4E0A\u53F0\u540E\uFF0C\u6F58\u6069\u4F9D\u7136\u6CA1\u6709\u79BB\u53BB\uFF0C\u4F46\u4ED6\u5374\u8C34\u8D23\u62FF\u7834\u4ED1\u7684\u72EC\u88C1\uFF0C\u79F0\u5176\u4E3A\u201C\u524D\u6240\u672A\u6709\u7684\u6C5F\u6E56\u9A97\u5B50\u201D\u30021802\u5E74\u5728\u6770\u5F17\u900A\u603B\u7EDF\u7684\u9080\u8BF7\u4E0B\uFF0C\u6F58\u6069\u8FD4\u56DE\u7F8E\u56FD\u3002 1809\u5E746\u67088\u65E5\uFF0C\u6F58\u6069\u5728\u7EBD\u7EA6\u683C\u6797\u5C3C\u6CBB\u6751\u6797\u82D1\u8DEF59\u53F7\u53BB\u4E16\uFF0C\u4EAB\u5E7472\u5C81\u3002\u7531\u4E8E\u5FCC\u60EE\u4ED6\u7684\u5B97\u6559\u89C2\u70B9\uFF0C\u53EA\u67096\u4E2A\u4EBA\u51FA\u5E2D\u4E86\u4ED6\u7684\u846C\u793C\u3002\u4ED6\u88AB\u846C\u4E8E1802\u5E74\u91CD\u5F52\u7F8E\u56FD\u540E\u7684\u5C45\u4F4F\u5730\uFF0C\u4F4D\u4E8E\u4ECA\u5929\u7684\u65B0\u7F57\u8C22\u5C14\uFF0C\u4E5F\u5C31\u662F\u540E\u6765\u7684\u3002\u7136\u800C\u4ED6\u7684\u9057\u4F53\u5374\u88AB\u4E00\u4F4D\u540D\u53EB\u7684\u4EF0\u6155\u8005\u6398\u51FA\uFF0C\u8FD9\u4F4D\u4EF0\u6155\u8005\u671F\u671B\u5C06\u5176\u9AB8\u9AA8\u91CD\u5F52\u82F1\u56FD\u6545\u91CC\u8363\u8A89\u4E0B\u846C\uFF0C\u4F46\u540E\u6765\u5374\u4E0D\u77E5\u6240\u7EC8\u3002\u6F58\u6069\u6700\u540E\u4E0B\u846C\u5730\u4E5F\u56E0\u6B64\u6210\u4E3A\u4E86\u672A\u89E3\u4E4B\u8C1C\u3002"@zh . "Thomas Paine"@sv . "Articles related to Thomas Paine"@en . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . "Thomas Paine"@cs . . . . . . . . . . . . . . "Thetford, England"@en . . . "126088"^^ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . "Thomas Paine"@it . . . . . . . . . . . . "Portrait by Laurent Dabos,"@en . . . . . . . . . . . . . . . . . "Thomas Pain"@en . . . . . . . . . . . . "1809-06-08"^^ . . . ""@en . . . . . . . "Thomas Paine (Thetford, 29 gennaio 1737 \u2013 New York, 8 giugno 1809) \u00E8 stato un rivoluzionario, politico, intellettuale, filosofo illuminista e studioso britannico, considerato uno dei Padri fondatori degli Stati Uniti d'America."@it . . . "Thomas Paine Signature.svg"@en . . . . . . . . "\u0422\u043E\u0301\u043C\u0430\u0441 \u041F\u0435\u0439\u043D (\u0430\u043D\u0433\u043B. Thomas Paine) (29 \u0441\u0456\u0447\u043D\u044F (9 \u043B\u044E\u0442\u043E\u0433\u043E) 1737\u20148 \u0447\u0435\u0440\u0432\u043D\u044F 1809) \u2014 \u043F\u0438\u0441\u044C\u043C\u0435\u043D\u043D\u0438\u043A \u0456 \u043F\u043E\u043B\u0456\u0442\u0438\u0447\u043D\u0438\u0439 \u0444\u0456\u043B\u043E\u0441\u043E\u0444. \u041D\u0430\u0440\u043E\u0434\u0438\u0432\u0441\u044F \u0432 \u0410\u043D\u0433\u043B\u0456\u0457, \u043F\u0435\u0440\u0435\u0457\u0445\u0430\u0432 \u0434\u043E \u0410\u043C\u0435\u0440\u0438\u043A\u0438 \u0443 \u043B\u0438\u0441\u0442\u043E\u043F\u0430\u0434\u0456 1774 \u0440\u043E\u043A\u0443. \u041D\u0430 \u043F\u043E\u0447\u0430\u0442\u043A\u0443 1776 \u0440\u043E\u043A\u0443 \u0432\u0438\u0434\u0430\u0432 \u043F\u0430\u043C\u0444\u043B\u0435\u0442 \u00AB\u0417\u0434\u043E\u0440\u043E\u0432\u0438\u0439 \u0433\u043B\u0443\u0437\u0434\u00BB, \u044F\u043A\u0438\u0439 \u0437\u0430\u043E\u0445\u043E\u0442\u0438\u0432 \u0431\u0430\u0433\u0430\u0442\u044C\u043E\u0445 \u0430\u043C\u0435\u0440\u0438\u043A\u0430\u043D\u0446\u0456\u0432 \u043F\u0456\u0434\u0442\u0440\u0438\u043C\u0430\u0442\u0438 \u0432\u0456\u0439\u043D\u0443 \u0437\u0430 \u043D\u0435\u0437\u0430\u043B\u0435\u0436\u043D\u0456\u0441\u0442\u044C. \u041F\u0456\u0434 \u0447\u0430\u0441 \u0432\u0456\u0439\u043D\u0438 \u0439\u043E\u0433\u043E \u043F\u0430\u043C\u0444\u043B\u0435\u0442 \u00AB\u0410\u043C\u0435\u0440\u0438\u043A\u0430\u043D\u0441\u044C\u043A\u0430 \u043A\u0440\u0438\u0437\u0430\u00BB \u0441\u043F\u0440\u0438\u044F\u0432 \u043F\u0456\u0434\u0442\u0440\u0438\u043C\u0446\u0456 \u0440\u0435\u0432\u043E\u043B\u044E\u0446\u0456\u0457 \u0442\u0430 \u043D\u0430\u0434\u0438\u0445\u0430\u0432 \u0432\u043E\u044F\u043A\u0456\u0432 \u041A\u043E\u043D\u0442\u0438\u043D\u0435\u043D\u0442\u0430\u043B\u044C\u043D\u043E\u0457 \u0430\u0440\u043C\u0456\u0457."@uk . . . . "\uD1A0\uBA38\uC2A4 \uD398\uC778"@ko . . . . "Thomas Paine (Thetford, 29 de gener de 1737 (Juli\u00E0) - Greenwich Village, 8 de juny de 1809) va ser un intel\u00B7lectual, pol\u00EDtic, revolucionari, escriptor i inventor angl\u00E8s i nord-americ\u00E0."@ca . . "Thomas Paine (Thetford, Norfolk, Inglaterra, 9 de fevereiro de 1737 - Nova Iorque, 8 de junho de 1809) foi um pol\u00EDtico brit\u00E2nico, al\u00E9m de panflet\u00E1rio, revolucion\u00E1rio, inventor, intelectual e um dos Pais Fundadores dos Estados Unidos da Am\u00E9rica. Thomas Paine foi, a um s\u00F3 tempo, ator, int\u00E9rprete e testemunho n\u00E3o apenas das Revolu\u00E7\u00F5es Americana e Francesa, mas tamb\u00E9m dos movimentos revolucion\u00E1rios ingleses em fins do s\u00E9culo XVIII e, em menor medida, do movimento revolucion\u00E1rio nos Pa\u00EDses Baixos e na Irlanda, onde ele era continuamente citado e admirado. Viveu na Inglaterra at\u00E9 os 37 anos, quando imigrou para as col\u00F4nias brit\u00E2nicas na Am\u00E9rica, em tempo de participar da Revolu\u00E7\u00E3o Americana. Suas principais contribui\u00E7\u00F5es foram os amplamente lidos Common Sense (1776), advogando a independ\u00EAncia colonial americana do Reino da Gr\u00E3-Bretanha, e The American Crisis (1776\u20131783), uma s\u00E9rie de panfletos revolucion\u00E1rios. Depois, Paine influenciou bastante a Revolu\u00E7\u00E3o Francesa. Escreveu Rights of Man (1791), um guia das ideias Iluministas. Mesmo n\u00E3o falando franc\u00EAs, foi eleito para a Conven\u00E7\u00E3o Nacional Francesa em 1792. Os Girondinos o viam como aliado, logo assim os Montagnards, especialmente Robespierre, o viam como inimigo. Em Dezembro de 1793, ele foi aprisionado em Paris, e solto em 1794. Tornou-se not\u00F3rio por The Age of Reason (1793\u201394), um livro advogando pelo De\u00EDsmo e argumentando contra a religi\u00E3o institucionalizada (doutrinas crist\u00E3s), e promovia a raz\u00E3o e o livre pensar. Na Fran\u00E7a tamb\u00E9m escreveu o panfleto Agrarian Justice (1797), discutindo as origens da propriedade, e introduziu o conceito de renda m\u00EDnima. Ele tamb\u00E9m defende a posse de arma por parte dos cidad\u00E3os. Ele tamb\u00E9m foi um pacifista por defender que os tributos servem para sustentar guerras. Paine permaneceu na Fran\u00E7a durante o in\u00EDcio da Era Napole\u00F4nica, mas condenava a ditadura de Napole\u00E3o, chamando-o de \"o mais completo charlat\u00E3o que j\u00E1 existiu\". A convite do presidente Thomas Jefferson, em 1802 ele retornou aos Estados Unidos. Thomas Paine morreu na Grove Street, numero 59, Greenwich Village, estado de Nova Iorque em 8 de junho de 1809 com 72 anos. Somente seis pessoas compareceram ao seu funeral. Foi enterrado onde hoje \u00E9 chamado Thomas Paine Cottage em New Rochelle, NY, onde viveu depois de retornar aos Estados Unidos, em 1802. Seus restos mortais foram posteriormente desenterrados por um admirador, William Cobbett, que procurava retorn\u00E1-los para o Reino Unido e dar a ele um novo enterro solene em sua terra natal. Os ossos, entretanto, foram perdidos e sua localiza\u00E7\u00E3o atual \u00E9 desconhecida. Casou-se com Mary Lambert em 17 de setembro de 1759,em primeiras n\u00FApcias, e Elizabeth em 26 de mar\u00E7o de 1771, em suas segundas n\u00FApcias."@pt . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . "Thomas Paine"@pl . . . . . "Thomas Paine, n\u00E9 le 9 f\u00E9vrier 1737 \u00E0 Thetford en Grande-Bretagne et mort le 8 juin 1809 \u00E0 New York aux \u00C9tats-Unis, est un intellectuel, pamphl\u00E9taire, r\u00E9volutionnaire britannique, am\u00E9ricain et fran\u00E7ais. Il est connu pour son engagement durant la r\u00E9volution am\u00E9ricaine en faveur de l'ind\u00E9pendance des treize colonies britanniques en Am\u00E9rique du Nord. Il a expos\u00E9 ses positions dans un c\u00E9l\u00E8bre pamphlet intitul\u00E9 Le Sens commun, publi\u00E9 quelques mois avant la signature de la D\u00E9claration d\u2019ind\u00E9pendance am\u00E9ricaine en 1776. Ses \u00E9crits, parmi lesquels figure Rights of Man (1791), ont \u00E9galement exerc\u00E9 une grande influence sur les acteurs de la R\u00E9volution fran\u00E7aise : il est \u00E9lu d\u00E9put\u00E9 \u00E0 l\u2019assembl\u00E9e nationale en 1792. Consid\u00E9r\u00E9 par les Montagnards comme un alli\u00E9 des Girondins, il est progressivement mis \u00E0 l\u2019\u00E9cart, notamment par Robespierre[r\u00E9f. n\u00E9cessaire], puis emprisonn\u00E9 en d\u00E9cembre 1793. Apr\u00E8s la Terreur, il est rel\u00E2ch\u00E9 et conna\u00EEt un certain succ\u00E8s gr\u00E2ce \u00E0 son livre Le Si\u00E8cle de la raison (The Age of Reason, 1793-1794) qui analyse le christianisme et milite en faveur du d\u00E9isme. Dans Agrarian Justice (1795), il analyse les origines du droit de propri\u00E9t\u00E9 et introduit le concept de revenu de base ou universel, proche du revenu minimum. Thomas Paine resta en France jusqu\u2019en 1802, p\u00E9riode pendant laquelle il critique l\u2019ascension de Napol\u00E9on Bonaparte, qualifiant le Premier Consul de \u00AB charlatan le plus parfait qui e\u00FBt jamais exist\u00E9 \u00BB. Sur l\u2019invitation du pr\u00E9sident Thomas Jefferson, il revient aux \u00C9tats-Unis et il y meurt en 1809, \u00E0 72 ans."@fr . . . . . . . . . . . . . . "1737"^^ . . . . . . "\u062A\u0648\u0645\u0627\u0633 \u0628\u064A\u0646 (\u0628\u0627\u0644\u0644\u0627\u062A\u064A\u0646\u064A\u0629: Thomas Paine)\u200F (1737 - 1809) \u0647\u0648 \u062B\u0648\u0631\u064A \u0648\u0646\u0627\u0634\u0637 \u0648\u0645\u0646\u0638\u0651\u0631 \u0633\u064A\u0627\u0633\u064A \u0648\u0645\u0641\u0643\u0631 \u0623\u0645\u0631\u064A\u0643\u064A \u0645\u0646 \u0623\u0628\u0631\u0632 \u0641\u0644\u0627\u0633\u0641\u0629 \u0639\u0635\u0631 \u0627\u0644\u062A\u0646\u0648\u064A\u0631 \u0641\u064A \u0627\u0644\u0648\u0644\u0627\u064A\u0627\u062A \u0627\u0644\u0645\u062A\u062D\u062F\u0629 \u0648\u0645\u0646 \u0627\u0644\u0622\u0628\u0627\u0621 \u0627\u0644\u0645\u0624\u0633\u0633\u064A\u0646 \u0644\u0644\u0648\u0644\u0627\u064A\u0627\u062A \u0627\u0644\u0645\u062A\u062D\u062F\u0629. \u0648\u0644\u062F \u0641\u064A \u0628\u0631\u064A\u0637\u0627\u0646\u064A\u0627 \u0648\u0647\u0627\u062C\u0631 \u0625\u0644\u0649 \u0623\u0645\u0631\u064A\u0643\u0627 \u0639\u0627\u0645 1774 \u0639\u0646\u062F\u0645\u0627 \u0643\u0627\u0646 \u0639\u0645\u0631\u0647 37\u060C \u062D\u064A\u062B \u0627\u0634\u062A\u063A\u0644 \u0641\u064A \u0627\u0644\u0635\u062D\u0627\u0641\u0629. \u0634\u0627\u0631\u0643 \u0641\u064A \u0627\u0644\u062B\u0648\u0631\u0629 \u0627\u0644\u0623\u0645\u0631\u064A\u0643\u064A\u0629. \u0623\u0644\u0651\u0641 \u0645\u0637\u0648\u064A\u0629 \u0645\u0624\u062B\u0631\u0629 \u0645\u0634\u0647\u0648\u0631\u0629 \u062A\u062D\u0631\u0636 \u0639\u0644\u0649 \u0627\u0633\u062A\u0642\u0644\u0627\u0644 \u0627\u0644\u0645\u0633\u062A\u0639\u0645\u0631\u0627\u062A \u0627\u0644\u0623\u0645\u0631\u064A\u0643\u064A\u0629 \u0645\u0646 \u0645\u0645\u0644\u0643\u0629 \u0628\u0631\u064A\u0637\u0627\u0646\u064A\u0627. \u0648\u0643\u062A\u0628 \u0623\u064A\u0636\u0627 \u00AB\u0639\u0635\u0631 \u0627\u0644\u0639\u0644\u0645\u00BB. \u0643\u0627\u0646 \u0644\u0645\u0624\u0644\u0641\u0647 \u00AB\u0627\u0644\u062D\u0633 \u0627\u0644\u0639\u0627\u0645\u00BB \u0633\u0646\u0629 1776 \u0623\u062B\u0631 \u0643\u0628\u064A\u0631 \u0641\u064A \u0627\u0644\u062A\u0639\u062C\u064A\u0644 \u0628\u0625\u0639\u0644\u0627\u0646 \u0627\u0644\u0627\u0633\u062A\u0642\u0644\u0627\u0644\u060C \u0648\u0643\u0630\u0644\u0643 \u0641\u0639\u0644 \u0639\u0645\u0644\u0647 \u0627\u0644\u0622\u062E\u0631 \u00AB\u0627\u0644\u0623\u0632\u0645\u0646\u0629 \u0627\u0644\u0623\u0645\u0631\u064A\u0643\u064A\u0629\u00BB. \u0644\u0645 \u064A\u0642\u062A\u0635\u0631 \u062F\u0641\u0627\u0639\u0647 \u0639\u0646 \u0627\u0644\u062B\u0648\u0627\u0631 \u0641\u064A \u0627\u0644\u0648\u0644\u0627\u064A\u0627\u062A \u0627\u0644\u0645\u062A\u062D\u062F\u0629 \u0641\u062D\u0633\u0628\u060C \u0628\u0644 \u062F\u0627\u0641\u0639 \u0623\u064A\u0636\u0627 \u0639\u0646 \u0627\u0644\u062B\u0648\u0631\u0629 \u0627\u0644\u0641\u0631\u0646\u0633\u064A\u0629 \u0641\u064A \u0643\u062A\u0627\u0628\u0647 \u00AB\u062D\u0642\u0648\u0642 \u0627\u0644\u0625\u0646\u0633\u0627\u0646\u00BB \u0627\u0644\u0630\u064A \u0627\u0646\u0642\u0633\u0645 \u0625\u0644\u0649 \u062C\u0632\u0623\u064A\u0646 (1791-1792)\u060C \u0627\u0644\u0630\u064A \u0647\u0627\u062C\u0645 \u0641\u064A\u0647 \u0627\u0644\u062D\u0643\u0648\u0645\u0629 \u0627\u0644\u0625\u0646\u0643\u0644\u064A\u0632\u064A\u0629 \u0648\u0633\u0627\u0633\u0629 \u0627\u0644\u0625\u0646\u0643\u0644\u064A\u0632 \u0627\u0644\u0645\u0646\u0627\u0648\u0626\u064A\u0646 \u0644\u0644\u062B\u0648\u0631\u0629 \u0627\u0644\u0641\u0631\u0646\u0633\u064A\u0629\u060C \u0645\u0645\u0627 \u0623\u062F\u0649 \u0625\u0644\u0649 \u0645\u062D\u0627\u0643\u0645\u062A\u0647\u060C \u0641\u0647\u0631\u0628 \u0625\u0644\u0649 \u0641\u0631\u0646\u0633\u0627 \u0633\u0646\u0629 1792 \u060C \u0648\u0627\u0646\u0636\u0645 \u0625\u0644\u0649 \u0627\u0644\u0645\u0624\u062A\u0645\u0631 \u0627\u0644\u0648\u0637\u0646\u064A \u0648\u0644\u0643\u0646\u0647 \u0644\u0645 \u064A\u0644\u0628\u062B \u0623\u0646 \u0633\u062C\u0646 \u0641\u064A \u0628\u0627\u0631\u064A\u0633 \u0648\u0643\u0627\u062F \u064A\u0639\u062F\u0645 \u0628\u0627\u0644\u0645\u0642\u0635\u0644\u0629 \u0644\u0627\u0639\u062A\u0631\u0627\u0636\u0647 \u0639\u0644\u0649 \u0625\u0639\u062F\u0627\u0645 \u0627\u0644\u0645\u0644\u0643\u060C \u0648\u0644\u0645 \u064A\u0641\u0631\u062C \u0639\u0646\u0647 \u0625\u0644\u0627 \u0628\u0648\u0633\u0627\u0637\u0629 \u0627\u0644\u0633\u0644\u0637\u0627\u062A \u0627\u0644\u0623\u0645\u0631\u064A\u0643\u064A\u0629. \u0647\u0627\u062C\u0645 \u0627\u0644\u062F\u064A\u0646 \u0648\u0627\u0644\u0643\u062A\u0627\u0628 \u0627\u0644\u0645\u0642\u062F\u0633 \u0641\u064A \u0645\u0624\u0644\u0641\u0647 \u00AB\u0639\u0635\u0631 \u0627\u0644\u0639\u0642\u0644\u00BB \u0641\u064A \u062C\u0632\u0626\u064A\u0646 1794-1795."@ar . . . . . . . . . . "2018-12-02"^^ . . . "Thomas Paine , pentsalari politiko, iraultzaile, ilustratu eta liberal estatubatuarra (britainiarra sortzez) zen, anarkismoaren aitzindaria."@eu . . . . . . . . "Thomas Paine"@pt . . . . . . . . . . . . . . . "Thomas Paine"@en . . "Thomas Paine (29. ledna juli\u00E1nsk\u00E9ho, 9. \u00FAnora gregori\u00E1nsk\u00E9ho kalend\u00E1\u0159e, 1737, , hrabstv\u00ED Norfolk, Anglie \u2013 8. \u010Dervna 1809, New York, st\u00E1t New York, USA) byl anglicko-americk\u00FD revolucion\u00E1\u0159, filosof (zast\u00E1nce radikalismu), spisovatel (pamflet\u00E1\u0159), vyn\u00E1lezce a intelektu\u00E1l."@cs . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . "Thomas Paine, f\u00F6dd 9 februari (29 januari enligt g.s.) 1737 i Thetford, Norfolk, d\u00F6d 8 juni 1809 p\u00E5 59 Grove Street i Greenwich Village i New York, var en brittisk-amerikansk radikal skriftst\u00E4llare, en av f\u00F6rgrundsgestalterna vid USA:s frig\u00F6relse fr\u00E5n Storbritannien och franska revolutionen."@sv . . . . . . . . . . . "Thomas Paine"@de . "Thomas Paine (29 Januari 1737 \u2013 8 Juni 1809) adalah pamfleter, revolusioner, radikal, penemu dan intelektual Britania Raya. Ia tinggal dan bekerja di Britania hingga usia 37 tahun ketika ia bermigarasi ke koloni Amerika Britania. Kontribusinya adalah pamflet Common Sense (1776), mendukung kemerdekaan koloni-koloni Amerika dari Kerajaan Britania Raya, dan (1776\u20131783), pamflet pro revolusi. Ia juga merancang di , Inggris."@in . . . . . . . . . "\u6258\u9A6C\u65AF\u00B7\u6F58\u6069"@zh . "Thomas Paine (ur. 29 stycznia?/ 9 lutego 1737 w Thetford, zm. 8 czerwca 1809 w Nowym Jorku) \u2013 brytyjski pisarz i my\u015Bliciel doby o\u015Bwiecenia. Uczestnik rewolucji ameryka\u0144skiej, jeden z ojc\u00F3w za\u0142o\u017Cycieli USA. Prekursor liberalizmu. W 1774 przyby\u0142 do Filadelfii, w 1776 opublikowa\u0142 broszur\u0119 Zdrowy rozs\u0105dek, w kt\u00F3rej nawo\u0142ywa\u0142 do stworzenia niepodleg\u0142ego pa\u0144stwa w miejsce dotychczasowych kolonii brytyjskich w Ameryce. Bra\u0142 udzia\u0142 w wojnie o niepodleg\u0142o\u015B\u0107 USA. Do Wielkiej Brytanii wr\u00F3ci\u0142 w 1787. Tak\u017Ce w ojczy\u017Anie g\u0142osi\u0142 radykalne idee wolno\u015Bciowe, popiera\u0142 rewolucj\u0119 francusk\u0105 i prawo narod\u00F3w do wybierania demokratycznych rz\u0105d\u00F3w. Po wydaniu Praw cz\u0142owieka, zagro\u017Cony aresztowaniem, uciek\u0142 do rewolucyjnej Francji, gdzie zosta\u0142 wybrany do Zgromadzenia Narodowego, ale tak\u017Ce osadzony w wi\u0119zieniu przez jakobin\u00F3w. W Wieku rozumu przyzna\u0142, i\u017C deizm stanowi podstaw\u0119 jego pogl\u0105d\u00F3w."@pl . . . . . . . . . . . . . "Thomas Paine, n\u00E9 le 9 f\u00E9vrier 1737 \u00E0 Thetford en Grande-Bretagne et mort le 8 juin 1809 \u00E0 New York aux \u00C9tats-Unis, est un intellectuel, pamphl\u00E9taire, r\u00E9volutionnaire britannique, am\u00E9ricain et fran\u00E7ais. Il est connu pour son engagement durant la r\u00E9volution am\u00E9ricaine en faveur de l'ind\u00E9pendance des treize colonies britanniques en Am\u00E9rique du Nord. Il a expos\u00E9 ses positions dans un c\u00E9l\u00E8bre pamphlet intitul\u00E9 Le Sens commun, publi\u00E9 quelques mois avant la signature de la D\u00E9claration d\u2019ind\u00E9pendance am\u00E9ricaine en 1776."@fr . . . "Thomas Paine (Thetford, 29 gennaio 1737 \u2013 New York, 8 giugno 1809) \u00E8 stato un rivoluzionario, politico, intellettuale, filosofo illuminista e studioso britannico, considerato uno dei Padri fondatori degli Stati Uniti d'America."@it . . . . . . . . . . . . . . "Thomas Paine (Thetford, 29 januari 1737 \u2014 New York, 8 juni 1809) was een Engels-Amerikaans filosoof, vrijdenker en politiek schrijver met revolutionaire zienswijzen over staatsinrichting, burgerrechten en religie. Zijn werken speelden een belangrijke rol in zowel de Amerikaanse als de Franse Revolutie en hij is een van de belangrijkste denkers van het liberalisme. Hij is onder meer bekend als de auteur van het geruchtmakend en veelgelezen politiek pamflet Common Sense dat hij schreef om de belangen van de Engelse kolonialisten in Amerika te verdedigen tegen die van de Britse koloniale macht. Hij vond dat ze niet alleen ten strijde moesten trekken tegen mercantilistische wetgeving en im- en exportbelastingen, maar onafhankelijkheid moesten eisen. De meeste historici zien hem als belangrijke"@nl . . . . . . . . . . . . . "\uD1A0\uBA38\uC2A4 \uD398\uC778(\uC601\uC5B4: Thomas Paine, 1737\uB144 1\uC6D4 29\uC77C ~ 1809\uB144 6\uC6D4 8\uC77C)\uC740 18\uC138\uAE30 \uBBF8\uAD6D\uC758 \uC791\uAC00\uC774\uC790 \uAD6D\uC81C\uC801 \uD601\uBA85\uC774\uB860\uAC00\uB85C \uBBF8\uAD6D \uB3C5\uB9BD \uC804\uC7C1\uACFC \uD504\uB791\uC2A4 \uD601\uBA85 \uB54C \uD65C\uC57D\uD558\uC600\uB2E4. 1776\uB144 1\uC6D4\uC5D0 \uCD9C\uAC04\uB41C \u300A\uC0C1\uC2DD\uB860\u300B(Common Sense)\uC5D0\uC11C \uBBF8\uAD6D\uC774 \uACF5\uD654\uAD6D\uC73C\uB85C \uB3C5\uB9BD\uD574\uC57C \uD55C\uB2E4\uACE0 \uCD09\uAD6C\uD558\uACE0, \uB3C5\uB9BD\uC774 \uAC00\uC838\uC624\uB294 \uC774\uC810\uC744 \uC124\uD30C\uD558\uC5EC \uC0AC\uB78C\uB4E4\uC5D0\uAC8C \uB3C5\uB9BD\uC5D0 \uB300\uD55C \uC5F4\uB9DD\uC744 \uBD88\uC5B4\uB123\uC5C8\uB2E4. \uB610\uD55C \uADF8 \uCC45\uC5D0\uC11C \uBD09\uAC74\uACFC \uC655\uC744 \uAC15\uD558\uAC8C \uBE44\uD310\uD588\uB2E4. \uBBF8\uAD6D \uB3C5\uB9BD \uC804\uC7C1 \uB54C \u300A\uC704\uAE30\uB860\u300B(The Crisis)\uC744 \uAC04\uD589\uD574 \uC2DC\uBBFC\uC758 \uC804\uD22C \uC758\uC9C0\uB97C \uB04C\uC5B4\uC62C\uB838\uB2E4."@ko . . . . . . . . . . . . . . . . . . "Thomas Paine (ur. 29 stycznia?/ 9 lutego 1737 w Thetford, zm. 8 czerwca 1809 w Nowym Jorku) \u2013 brytyjski pisarz i my\u015Bliciel doby o\u015Bwiecenia. Uczestnik rewolucji ameryka\u0144skiej, jeden z ojc\u00F3w za\u0142o\u017Cycieli USA. Prekursor liberalizmu. W 1774 przyby\u0142 do Filadelfii, w 1776 opublikowa\u0142 broszur\u0119 Zdrowy rozs\u0105dek, w kt\u00F3rej nawo\u0142ywa\u0142 do stworzenia niepodleg\u0142ego pa\u0144stwa w miejsce dotychczasowych kolonii brytyjskich w Ameryce. Bra\u0142 udzia\u0142 w wojnie o niepodleg\u0142o\u015B\u0107 USA. Do Wielkiej Brytanii wr\u00F3ci\u0142 w 1787. W Wieku rozumu przyzna\u0142, i\u017C deizm stanowi podstaw\u0119 jego pogl\u0105d\u00F3w."@pl . . . . . . "Thomas Paine"@en . . . . "\u30C8\u30DE\u30B9\u30FB\u30DA\u30A4\u30F3\uFF08Thomas Paine\u30011737\u5E741\u670829\u65E5 - 1809\u5E746\u67088\u65E5\uFF09\u306F\u3001\u30A4\u30AE\u30EA\u30B9\u51FA\u8EAB\u306E\u30A2\u30E1\u30EA\u30AB\u5408\u8846\u56FD\u306E\u54F2\u5B66\u8005\u3001\u653F\u6CBB\u6D3B\u52D5\u5BB6\u3001\u653F\u6CBB\u7406\u8AD6\u5BB6\u3001\u9769\u547D\u601D\u60F3\u5BB6\u3002"@ja . . . . . . . . . . . . "Thomas Paine (born Thomas Pain; February 9, 1737 [O.S. January 29, 1736] \u2013 June 8, 1809) was an English-born American political activist, philosopher, political theorist, and revolutionary. He authored Common Sense (1776) and The American Crisis (1776\u20131783), two of the most influential pamphlets at the start of the American Revolution, and helped inspire the Patriots in 1776 to declare independence from Great Britain, hitherto an unpopular cause. His ideas reflected Enlightenment-era ideals of transnational human rights."@en . . . . . "Thomas Paine (29 Januari 1737 \u2013 8 Juni 1809) adalah pamfleter, revolusioner, radikal, penemu dan intelektual Britania Raya. Ia tinggal dan bekerja di Britania hingga usia 37 tahun ketika ia bermigarasi ke koloni Amerika Britania. Kontribusinya adalah pamflet Common Sense (1776), mendukung kemerdekaan koloni-koloni Amerika dari Kerajaan Britania Raya, dan (1776\u20131783), pamflet pro revolusi. Ia juga merancang di , Inggris."@in . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . "\u062A\u0648\u0645\u0627\u0633 \u0628\u064A\u0646 (\u0628\u0627\u0644\u0644\u0627\u062A\u064A\u0646\u064A\u0629: Thomas Paine)\u200F (1737 - 1809) \u0647\u0648 \u062B\u0648\u0631\u064A \u0648\u0646\u0627\u0634\u0637 \u0648\u0645\u0646\u0638\u0651\u0631 \u0633\u064A\u0627\u0633\u064A \u0648\u0645\u0641\u0643\u0631 \u0623\u0645\u0631\u064A\u0643\u064A \u0645\u0646 \u0623\u0628\u0631\u0632 \u0641\u0644\u0627\u0633\u0641\u0629 \u0639\u0635\u0631 \u0627\u0644\u062A\u0646\u0648\u064A\u0631 \u0641\u064A \u0627\u0644\u0648\u0644\u0627\u064A\u0627\u062A \u0627\u0644\u0645\u062A\u062D\u062F\u0629 \u0648\u0645\u0646 \u0627\u0644\u0622\u0628\u0627\u0621 \u0627\u0644\u0645\u0624\u0633\u0633\u064A\u0646 \u0644\u0644\u0648\u0644\u0627\u064A\u0627\u062A \u0627\u0644\u0645\u062A\u062D\u062F\u0629. \u0648\u0644\u062F \u0641\u064A \u0628\u0631\u064A\u0637\u0627\u0646\u064A\u0627 \u0648\u0647\u0627\u062C\u0631 \u0625\u0644\u0649 \u0623\u0645\u0631\u064A\u0643\u0627 \u0639\u0627\u0645 1774 \u0639\u0646\u062F\u0645\u0627 \u0643\u0627\u0646 \u0639\u0645\u0631\u0647 37\u060C \u062D\u064A\u062B \u0627\u0634\u062A\u063A\u0644 \u0641\u064A \u0627\u0644\u0635\u062D\u0627\u0641\u0629. \u0634\u0627\u0631\u0643 \u0641\u064A \u0627\u0644\u062B\u0648\u0631\u0629 \u0627\u0644\u0623\u0645\u0631\u064A\u0643\u064A\u0629. \u0623\u0644\u0651\u0641 \u0645\u0637\u0648\u064A\u0629 \u0645\u0624\u062B\u0631\u0629 \u0645\u0634\u0647\u0648\u0631\u0629 \u062A\u062D\u0631\u0636 \u0639\u0644\u0649 \u0627\u0633\u062A\u0642\u0644\u0627\u0644 \u0627\u0644\u0645\u0633\u062A\u0639\u0645\u0631\u0627\u062A \u0627\u0644\u0623\u0645\u0631\u064A\u0643\u064A\u0629 \u0645\u0646 \u0645\u0645\u0644\u0643\u0629 \u0628\u0631\u064A\u0637\u0627\u0646\u064A\u0627. \u0648\u0643\u062A\u0628 \u0623\u064A\u0636\u0627 \u00AB\u0639\u0635\u0631 \u0627\u0644\u0639\u0644\u0645\u00BB. \u0643\u0627\u0646 \u0644\u0645\u0624\u0644\u0641\u0647 \u00AB\u0627\u0644\u062D\u0633 \u0627\u0644\u0639\u0627\u0645\u00BB \u0633\u0646\u0629 1776 \u0623\u062B\u0631 \u0643\u0628\u064A\u0631 \u0641\u064A \u0627\u0644\u062A\u0639\u062C\u064A\u0644 \u0628\u0625\u0639\u0644\u0627\u0646 \u0627\u0644\u0627\u0633\u062A\u0642\u0644\u0627\u0644\u060C \u0648\u0643\u0630\u0644\u0643 \u0641\u0639\u0644 \u0639\u0645\u0644\u0647 \u0627\u0644\u0622\u062E\u0631 \u00AB\u0627\u0644\u0623\u0632\u0645\u0646\u0629 \u0627\u0644\u0623\u0645\u0631\u064A\u0643\u064A\u0629\u00BB. \u0644\u0645 \u064A\u0642\u062A\u0635\u0631 \u062F\u0641\u0627\u0639\u0647 \u0639\u0646 \u0627\u0644\u062B\u0648\u0627\u0631 \u0641\u064A \u0627\u0644\u0648\u0644\u0627\u064A\u0627\u062A \u0627\u0644\u0645\u062A\u062D\u062F\u0629 \u0641\u062D\u0633\u0628\u060C \u0628\u0644 \u062F\u0627\u0641\u0639 \u0623\u064A\u0636\u0627 \u0639\u0646 \u0627\u0644\u062B\u0648\u0631\u0629 \u0627\u0644\u0641\u0631\u0646\u0633\u064A\u0629 \u0641\u064A \u0643\u062A\u0627\u0628\u0647 \u00AB\u062D\u0642\u0648\u0642 \u0627\u0644\u0625\u0646\u0633\u0627\u0646\u00BB \u0627\u0644\u0630\u064A \u0627\u0646\u0642\u0633\u0645 \u0625\u0644\u0649 \u062C\u0632\u0623\u064A\u0646 (1791-1792)\u060C \u0627\u0644\u0630\u064A \u0647\u0627\u062C\u0645 \u0641\u064A\u0647 \u0627\u0644\u062D\u0643\u0648\u0645\u0629 \u0627\u0644\u0625\u0646\u0643\u0644\u064A\u0632\u064A\u0629 \u0648\u0633\u0627\u0633\u0629 \u0627\u0644\u0625\u0646\u0643\u0644\u064A\u0632 \u0627\u0644\u0645\u0646\u0627\u0648\u0626\u064A\u0646 \u0644\u0644\u062B\u0648\u0631\u0629 \u0627\u0644\u0641\u0631\u0646\u0633\u064A\u0629\u060C \u0645\u0645\u0627 \u0623\u062F\u0649 \u0625\u0644\u0649 \u0645\u062D\u0627\u0643\u0645\u062A\u0647\u060C \u0641\u0647\u0631\u0628 \u0625\u0644\u0649 \u0641\u0631\u0646\u0633\u0627 \u0633\u0646\u0629 1792 \u060C \u0648\u0627\u0646\u0636\u0645 \u0625\u0644\u0649 \u0627\u0644\u0645\u0624\u062A\u0645\u0631 \u0627\u0644\u0648\u0637\u0646\u064A \u0648\u0644\u0643\u0646\u0647 \u0644\u0645 "@ar . . . . . "\u6258\u9A6C\u65AF\u00B7\u6F58\u6069\uFF08\u82F1\u8A9E\uFF1AThomas Paine\uFF1B1737\u5E742\u67089\u65E5\uFF0D1809\u5E746\u67088\u65E5\uFF09\uFF0C\u82F1\u88D4\u7F8E\u56FD\u601D\u60F3\u5BB6\u3001\u4F5C\u5BB6\u3001\u653F\u6CBB\u6D3B\u52A8\u5BB6\u3001\u7406\u8BBA\u5BB6\u3001\u9769\u547D\u5BB6\u3001\u6FC0\u8FDB\u6C11\u4E3B\u4E3B\u4E49\u8005\u3002\u751F\u4E8E\u82F1\u56FD\u8BFA\u798F\u514B\u90E1\uFF0C\u66FE\u7EE7\u627F\u7236\u4E1A\u505A\u8FC7\u88C1\u7F1D\uFF0C\u540E\u6765\u505A\u8FC7\u6559\u5E08\u3001\u7A0E\u52A1\u5B98\u5458\uFF0C37\u5C81\u524D\u5728\u82F1\u56FD\u5EA6\u8FC7\uFF0C\u4E4B\u540E\u79FB\u5C45\u82F1\u5C5E\u5317\u7F8E\u6B96\u6C11\u5730\uFF0C\u4E4B\u540E\u53C2\u52A0\u4E86\u7F8E\u56FD\u72EC\u7ACB\u8FD0\u52A8\u3002\u5728\u6B64\u671F\u95F4\u4ED6\u64B0\u5199\u4E86\u94FF\u9535\u6709\u529B\u5E76\u5E7F\u4E3A\u6D41\u4F20\u7684\u5C0F\u518C\u5B50\u300A\u5E38\u8BC6\u300B\uFF081776\uFF09\u6781\u5927\u5730\u9F13\u821E\u4E86\u5317\u7F8E\u6C11\u4F17\u7684\u72EC\u7ACB\u60C5\u7EEA\uFF0C\u5E76\u5728\u6218\u4E89\u671F\u95F4\u5B8C\u6210\u4E86\u7CFB\u5217\u5C0F\u518C\u5B50\u300A\u300B\uFF081776\u20141783\uFF09\uFF0C\u6210\u4E3A\u7F8E\u56FD\u5F00\u56FD\u5143\u52CB\u4E4B\u4E00\u3002 \u540E\u6765\u53D7\u5230\u6CD5\u56FD\u5927\u9769\u547D\u5F71\u54CD\uFF0C\u6F58\u6069\u64B0\u5199\u4E86\u300A\u300B\uFF0C\u6210\u4E3A\u542F\u8499\u8FD0\u52A8\u7684\u6307\u5BFC\u4F5C\u54C1\u4E4B\u4E00\u3002\u5C3D\u7BA1\u4E0D\u4F1A\u8BB2\u6CD5\u8BED\uFF0C\u4ED6\u4F9D\u7136\u4E8E1792\u5E74\u88AB\u9009\u5165\u6CD5\u56FD\u56FD\u6C11\u516C\u4F1A\u3002\u7531\u4E8E\u5409\u4F26\u7279\u6D3E\u89C6\u5176\u4E3A\u76DF\u53CB\uFF0C\u5C71\u5CB3\u515A\u4EBA\uFF0C\u5C24\u5176\u662F\u7F57\u4F2F\u65AF\u5E87\u5C14\u5219\u5C06\u5176\u89C6\u4E3A\u654C\u4EBA\u30021793\u5E7412\u6708\uFF0C\u6F58\u6069\u88AB\u902E\u6355\u5E76\u6295\u5165\u76D1\u72F1\uFF0C1794\u5E74\u88AB\u91CA\u653E\u3002\u7531\u4E8E\u4E3B\u5F20\u81EA\u7136\u795E\u8BBA\uFF0C\u57281793\u20141794\u5E74\u95F4\u4ED6\u521B\u4F5C\u4E86\u300A\u7406\u6027\u65F6\u4EE3\u300B\u4E00\u6587\uFF0C\u6587\u4E2D\u53CD\u5BF9\u57FA\u7763\u6559\u6559\u6761\uFF0C\u4E3B\u5F20\u7406\u6027\u548C\u81EA\u7531\u601D\u8003\uFF1B\u6B64\u6587\u4E00\u51FA\u5C31\u88AB\u7F8E\u56FD\u4EBA\u6240\u4E0D\u9F7F\uFF0C\u5F3A\u5927\u7684\u53CD\u5BF9\u4E4B\u58F0\u4F7F\u5F97\u6F58\u6069\u53D8\u5F97\u6076\u540D\u662D\u8457\u3002 \u62FF\u7834\u4ED1\u4E0A\u53F0\u540E\uFF0C\u6F58\u6069\u4F9D\u7136\u6CA1\u6709\u79BB\u53BB\uFF0C\u4F46\u4ED6\u5374\u8C34\u8D23\u62FF\u7834\u4ED1\u7684\u72EC\u88C1\uFF0C\u79F0\u5176\u4E3A\u201C\u524D\u6240\u672A\u6709\u7684\u6C5F\u6E56\u9A97\u5B50\u201D\u30021802\u5E74\u5728\u6770\u5F17\u900A\u603B\u7EDF\u7684\u9080\u8BF7\u4E0B\uFF0C\u6F58\u6069\u8FD4\u56DE\u7F8E\u56FD\u3002"@zh . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . "Thomas PAINE (naski\u011Dis la 29-an de januaro 1737, mortis la 8-an de junio 1809) estis eseisto, revoluciulo, inventisto, kaj unu el la \"fondintaj patroj\" de Usono. Li estis brito, kaj laboris kaj lo\u011Dis en Britio \u011Dis 37-jara\u011Da, kiam li enmigrita al la britaj amerikaj kolonioj, tiame participanta la Usonan Revolucion. Liaj precipaj kontribuoj estis la forta, vaste legita pamfleto Common Sense (Komuna Sento; 1776) kiu subtenis kolonian sendependecon de la Re\u011Dlando de Granda Britio, kaj The American Crisis (La Amerika Krizo; 1776-1783) pamfleto subteninta revolucion. Poste, Paine grave influis la Francan Revolucion. Li verkis la Rights of Man (Rajtoj de Homo) gvidlibro por klerismaj ideoj. Malgra\u016D ne parolinte la francan lingvon, li estis vo\u0109donita al la franca Nacia Konvencio en 1792. Li naski\u011Dis en Thetford en Norfolk, Anglujo, kiel filo de korset-fabrikanto kaj lo\u011Dis inter ordinaraj homoj. La patrino estis ano de la oficiala angla eklezio kaj la patro estis kvakero. Kelkaj historiistoj opinias, ke li estis forte influita de la ideoj de la patro. Lia plej grava atingo kiel juna viro estis perdi sian postenon kiel impostkolektanto dufoje en 4 jaroj. Lia unua konata verko estis artikoleto favore al pli bonaj salajroj kaj laborkondi\u0109oj. Paine rekomendis liberalan mondrigardon \u2013 tio estis tre radikala tiutempe. Li kontra\u016Dstaris la monarkion kaj opiniis, ke la registaro estis necesa malbono. Li kontra\u016Dstaris sklavecon kaj estis frua subtenanto de socia sekureco, publika edukado kaj aliaj avangardaj ideoj. Li estis forta kritikanto de organizita religio. Paine laboris kiel impostkolektanto en Alford kaj Grantham, amba\u016D en la angla provinco Lincolnshire. Je la 18-a de februaro 1768 li transloki\u011Dis al Lewes en la provinco East Sussex, kie li denove laboris kiel impostkolektanto kaj envolvi\u011Dis en lokaj politikaj aferoj kiel ano de la urbokonsilantaro kaj fondinto de debatsocieto. Paine peticiis la parlamenton pri pli bonaj salajroj por impostkolektantoj, sed malsukcesis. Post nesukcesa geedzi\u011Do, la bankroti\u011Do de sia butiko kaj la perdo de sia posteno kiel impostkolektanto li forlasis Lewes por komenci denove. En Londono li renkontis Benjamin Franklin kaj poste migris al Usono en septembro 1774, kie li eldonis kontra\u016Dsklavecan bro\u015Dureton kaj fari\u011Dis kunredaktoro de Pennsylvania Magazine. Li balda\u016D fari\u011Dis elokventa proparolanto por la usona movado por sendependi\u011Do. Lia bro\u015Duro Common Sense (Ordinara Senco) eldonita la 10-an de januaro 1776 balda\u016D estas tre bonkonata. Oni diras, ke oni distribuis \u011Dis 500 000 ekzemplerojn en lando kun nur kelkaj milionoj da lo\u011Dantoj. Common Sense konvinkis multe da usonanoj, inkluzive de George Washington, batali por sendependi\u011Do kaj la verko helpis efektivigi la Declaration of Independence (Deklaracio de Sendependi\u011Do). Paine anka\u016D estis la homo kiu proponis la nomon United States of America por la nova \u015Dtato. Dum la revolucia milito Paine eldonis serion da bro\u015Duretoj, kiuj tre inspiris usonanojn dum la longa batalo. En 1791 Paine eldonis Rights of Man (Homrajtoj), libreton, kiu subtenis la francan revolucion. La libro forte kritikis kaj e\u016Dropajn monarkiojn kaj sociajn instituciojn kaj estis tiel polemikega, ke la brita registaro volis procesi kontra\u016D Paine. Bon\u015Dance li jam estis foririnta al Parizo. Kvankam Paine estis entuziasma subtenanto de la franca revolucio, kiel ano de la Nacia Konvencio li kontra\u016Dstaris la ekzekutadon de Ludoviko la 16-a. Tio certigis, ke Paine balda\u016D konflikti\u011Dis kun la gvidantoj de la revolucio kaj li estis malliberigita kaj mortkondamnita de Robespiero. Tute hazarde Paine eskapis morton. Dum li estis en la malliberejo, li verkis The Age of Reason (La Epoko de Racio), atakon kontra\u016D organizita religio. Paine verkis sian lastan gravan bro\u015Dureton, Agrarian Justice (Kampara Justeco), dum la vintro 1795-6. Li mortis je 59 Gross Street, Greenwich Village en Novjorko. Muzeo pri Thomas Paine trovi\u011Das en (Nov-Jorkio)."@eo . . . . . . . . . . . . . . . "Thomas Paine"@ca . . . . . "\u041F\u0435\u0439\u043D, \u0422\u043E\u043C\u0430\u0441"@ru . . . "Thomas Paine"@in . . . . . . . . "Thomas Paine"@es . . . . . "Thomas Paine"@eu . . . . . . . . . . "\u0422\u043E\u043C\u0430\u0441 \u041F\u0435\u0439\u043D"@uk . . . . . . . "Thomas Paine (Thetford, 29 de gener de 1737 (Juli\u00E0) - Greenwich Village, 8 de juny de 1809) va ser un intel\u00B7lectual, pol\u00EDtic, revolucionari, escriptor i inventor angl\u00E8s i nord-americ\u00E0."@ca . "Thomas Paine (Thetford, Norfolk, 29 de enero de 1737-Nueva York, 8 de julio de 1809)\u200B fue un pol\u00EDtico, escritor, fil\u00F3sofo, intelectual radical y revolucionario de origen ingl\u00E9s. Promotor del liberalismo, la democracia y la izquierda pol\u00EDtica,\u200B es considerado uno de los Padres fundadores de los Estados Unidos. Nacido en Thetford, en el condado ingl\u00E9s de Norfolk, Paine emigr\u00F3 a las colonias brit\u00E1nicas en Am\u00E9rica en 1774 para participar en la revoluci\u00F3n americana. Sus contribuciones principales fueron el tan le\u00EDdo ensayo Common Sense (1776), donde abogaba por la independencia de las colonias y The American crisis (1776-1783) una serie de escritos a favor de la revoluci\u00F3n. En 1789 visit\u00F3 Francia y all\u00ED vivi\u00F3 durante casi toda la d\u00E9cada siguiente. Se vio envuelto profundamente en los primeros a\u00F1os de la Revoluci\u00F3n francesa. Escribi\u00F3 Rights of Man (1791), en parte una defensa de la Revoluci\u00F3n francesa contra sus cr\u00EDticos, en particular el hombre de estado brit\u00E1nico Edmund Burke. En Gran Breta\u00F1a fue juzgado y declarado culpable en ausencia por el crimen de libelo sedicioso. A pesar de no hablar franc\u00E9s, fue elegido para la Convenci\u00F3n Nacional en 1792. Los girondinos le vieron como un aliado por lo que los monta\u00F1eses, en especial Robespierre, lo consideraron su enemigo. En diciembre de 1793, fue arrestado y encarcelado en Par\u00EDs y liberado en 1794. Se hizo notorio por La edad de la raz\u00F3n (1793-1794), libro que aboga por el de\u00EDsmo, promueve la raz\u00F3n y el librepensamiento, argumenta en contra de la religi\u00F3n institucionalizada y las doctrinas cristianas. Tambi\u00E9n escribi\u00F3 Justicia agraria (1795), discutiendo los or\u00EDgenes de la propiedad e introduciendo el concepto de renta m\u00EDnima garantizada. A su faceta como intelectual hay que sumar su trabajo como ingeniero dise\u00F1ador de estructuras, con notables realizaciones como el puente de Wearmouth, que proyect\u00F3 en 1796 en Sunderland para cruzar sobre el r\u00EDo Wear."@es . . "1809"^^ . . . . "Thomas Paine , pentsalari politiko, iraultzaile, ilustratu eta liberal estatubatuarra (britainiarra sortzez) zen, anarkismoaren aitzindaria."@eu . . ""@en . . . ""@en . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . "2015-03-30"^^ . "\u0422\u043E\u043C\u0430\u0441 \u041F\u0435\u0439\u043D, \u0438\u043D\u043E\u0433\u0434\u0430 \u041F\u044D\u043D (\u0430\u043D\u0433\u043B. Thomas Paine; 29 \u044F\u043D\u0432\u0430\u0440\u044F [9 \u0444\u0435\u0432\u0440\u0430\u043B\u044F] 1737, \u0422\u0435\u0442\u0444\u043E\u0440\u0434, \u041D\u043E\u0440\u0444\u043E\u043B\u043A \u2014 8 \u0438\u044E\u043D\u044F 1809[\u2026], \u0413\u0440\u0438\u043D\u0432\u0438\u0447-\u0412\u0438\u043B\u043B\u0438\u0434\u0436, \u041D\u044C\u044E-\u0419\u043E\u0440\u043A) \u2014 \u0430\u043D\u0433\u043B\u043E-\u0430\u043C\u0435\u0440\u0438\u043A\u0430\u043D\u0441\u043A\u0438\u0439 \u043F\u0438\u0441\u0430\u0442\u0435\u043B\u044C, \u0444\u0438\u043B\u043E\u0441\u043E\u0444, \u043F\u0443\u0431\u043B\u0438\u0446\u0438\u0441\u0442, \u043F\u0440\u043E\u0437\u0432\u0430\u043D\u043D\u044B\u0439 \u00AB\u043A\u0440\u0451\u0441\u0442\u043D\u044B\u043C \u043E\u0442\u0446\u043E\u043C \u0421\u0428\u0410\u00BB."@ru . . . . . . . . . . "\u03A4\u03CC\u03BC\u03B1\u03C2 \u03A0\u03AD\u03B9\u03BD"@el . . . . . . . "\u30C8\u30DE\u30B9\u30FB\u30DA\u30A4\u30F3"@ja . . . . "\uD1A0\uBA38\uC2A4 \uD398\uC778(\uC601\uC5B4: Thomas Paine, 1737\uB144 1\uC6D4 29\uC77C ~ 1809\uB144 6\uC6D4 8\uC77C)\uC740 18\uC138\uAE30 \uBBF8\uAD6D\uC758 \uC791\uAC00\uC774\uC790 \uAD6D\uC81C\uC801 \uD601\uBA85\uC774\uB860\uAC00\uB85C \uBBF8\uAD6D \uB3C5\uB9BD \uC804\uC7C1\uACFC \uD504\uB791\uC2A4 \uD601\uBA85 \uB54C \uD65C\uC57D\uD558\uC600\uB2E4. 1776\uB144 1\uC6D4\uC5D0 \uCD9C\uAC04\uB41C \u300A\uC0C1\uC2DD\uB860\u300B(Common Sense)\uC5D0\uC11C \uBBF8\uAD6D\uC774 \uACF5\uD654\uAD6D\uC73C\uB85C \uB3C5\uB9BD\uD574\uC57C \uD55C\uB2E4\uACE0 \uCD09\uAD6C\uD558\uACE0, \uB3C5\uB9BD\uC774 \uAC00\uC838\uC624\uB294 \uC774\uC810\uC744 \uC124\uD30C\uD558\uC5EC \uC0AC\uB78C\uB4E4\uC5D0\uAC8C \uB3C5\uB9BD\uC5D0 \uB300\uD55C \uC5F4\uB9DD\uC744 \uBD88\uC5B4\uB123\uC5C8\uB2E4. \uB610\uD55C \uADF8 \uCC45\uC5D0\uC11C \uBD09\uAC74\uACFC \uC655\uC744 \uAC15\uD558\uAC8C \uBE44\uD310\uD588\uB2E4. \uBBF8\uAD6D \uB3C5\uB9BD \uC804\uC7C1 \uB54C \u300A\uC704\uAE30\uB860\u300B(The Crisis)\uC744 \uAC04\uD589\uD574 \uC2DC\uBBFC\uC758 \uC804\uD22C \uC758\uC9C0\uB97C \uB04C\uC5B4\uC62C\uB838\uB2E4."@ko . . . "\u0422\u043E\u043C\u0430\u0441 \u041F\u0435\u0439\u043D, \u0438\u043D\u043E\u0433\u0434\u0430 \u041F\u044D\u043D (\u0430\u043D\u0433\u043B. Thomas Paine; 29 \u044F\u043D\u0432\u0430\u0440\u044F [9 \u0444\u0435\u0432\u0440\u0430\u043B\u044F] 1737, \u0422\u0435\u0442\u0444\u043E\u0440\u0434, \u041D\u043E\u0440\u0444\u043E\u043B\u043A \u2014 8 \u0438\u044E\u043D\u044F 1809[\u2026], \u0413\u0440\u0438\u043D\u0432\u0438\u0447-\u0412\u0438\u043B\u043B\u0438\u0434\u0436, \u041D\u044C\u044E-\u0419\u043E\u0440\u043A) \u2014 \u0430\u043D\u0433\u043B\u043E-\u0430\u043C\u0435\u0440\u0438\u043A\u0430\u043D\u0441\u043A\u0438\u0439 \u043F\u0438\u0441\u0430\u0442\u0435\u043B\u044C, \u0444\u0438\u043B\u043E\u0441\u043E\u0444, \u043F\u0443\u0431\u043B\u0438\u0446\u0438\u0441\u0442, \u043F\u0440\u043E\u0437\u0432\u0430\u043D\u043D\u044B\u0439 \u00AB\u043A\u0440\u0451\u0441\u0442\u043D\u044B\u043C \u043E\u0442\u0446\u043E\u043C \u0421\u0428\u0410\u00BB. \u041F\u0435\u0439\u043D \u0432\u043F\u0435\u0440\u0432\u044B\u0435 \u043F\u0440\u0438\u0431\u044B\u043B \u0432 \u0410\u043C\u0435\u0440\u0438\u043A\u0443 \u0432 \u0432\u043E\u0437\u0440\u0430\u0441\u0442\u0435 37 \u043B\u0435\u0442. \u041F\u043E\u0434\u0434\u0435\u0440\u0436\u0430\u0432 \u0441\u0435\u043F\u0430\u0440\u0430\u0442\u0438\u0441\u0442\u0441\u043A\u0438\u0435 \u043D\u0430\u0441\u0442\u0440\u043E\u0435\u043D\u0438\u044F \u0432 \u043F\u043E\u043F\u0443\u043B\u044F\u0440\u043D\u043E\u043C \u043F\u0430\u043C\u0444\u043B\u0435\u0442\u0435 \u00AB\u0417\u0434\u0440\u0430\u0432\u044B\u0439 \u0441\u043C\u044B\u0441\u043B\u00BB (1776) \u0438 \u0441\u0435\u0440\u0438\u0438 \u043F\u0430\u043C\u0444\u043B\u0435\u0442\u043E\u0432 \u00AB\u00BB (1776\u20141783), \u0441\u0442\u0430\u043B \u0438\u0434\u0435\u043E\u043B\u043E\u0433\u043E\u043C \u0410\u043C\u0435\u0440\u0438\u043A\u0430\u043D\u0441\u043A\u043E\u0439 \u0440\u0435\u0432\u043E\u043B\u044E\u0446\u0438\u0438. \u0412 \u0442\u0440\u0430\u043A\u0442\u0430\u0442\u0435 \u00AB\u00BB (1791) \u0432\u044B\u0441\u0442\u0443\u043F\u0438\u043B \u0441 \u043E\u0431\u043E\u0441\u043D\u043E\u0432\u0430\u043D\u0438\u0435\u043C \u0424\u0440\u0430\u043D\u0446\u0443\u0437\u0441\u043A\u043E\u0439 \u0440\u0435\u0432\u043E\u043B\u044E\u0446\u0438\u0438 \u0441 \u043F\u043E\u0437\u0438\u0446\u0438\u0439 \u041F\u0440\u043E\u0441\u0432\u0435\u0449\u0435\u043D\u0438\u044F, \u0437\u0430 \u0447\u0442\u043E \u0431\u044B\u043B \u0438\u0437\u0431\u0440\u0430\u043D \u0432 \u041A\u043E\u043D\u0432\u0435\u043D\u0442 \u0432 1792 \u0433\u043E\u0434\u0443 (\u0445\u043E\u0442\u044F \u043D\u0435 \u0433\u043E\u0432\u043E\u0440\u0438\u043B \u043F\u043E-\u0444\u0440\u0430\u043D\u0446\u0443\u0437\u0441\u043A\u0438). \u0412 1794 \u0433\u043E\u0434\u0443 \u043D\u0430\u043F\u0438\u0441\u0430\u043B \u0444\u0438\u043B\u043E\u0441\u043E\u0444\u0441\u043A\u0438\u0439 \u0442\u0440\u0443\u0434 \u00AB\u0412\u0435\u043A \u0440\u0430\u0437\u0443\u043C\u0430\u00BB, \u043F\u0440\u043E\u043D\u0438\u043A\u043D\u0443\u0442\u044B\u0439 \u0438\u0434\u0435\u044F\u043C\u0438 \u0434\u0435\u0438\u0437\u043C\u0430 \u0438 \u0432\u0435\u0440\u043E\u0439 \u0432 \u0442\u043E\u0440\u0436\u0435\u0441\u0442\u0432\u043E \u0440\u0430\u0437\u0443\u043C\u0430."@ru . . . . . . . . "Thomas Paine (Thetford, 29 januari 1737 \u2014 New York, 8 juni 1809) was een Engels-Amerikaans filosoof, vrijdenker en politiek schrijver met revolutionaire zienswijzen over staatsinrichting, burgerrechten en religie. Zijn werken speelden een belangrijke rol in zowel de Amerikaanse als de Franse Revolutie en hij is een van de belangrijkste denkers van het liberalisme. Hij is onder meer bekend als de auteur van het geruchtmakend en veelgelezen politiek pamflet Common Sense dat hij schreef om de belangen van de Engelse kolonialisten in Amerika te verdedigen tegen die van de Britse koloniale macht. Hij vond dat ze niet alleen ten strijde moesten trekken tegen mercantilistische wetgeving en im- en exportbelastingen, maar onafhankelijkheid moesten eisen. De meeste historici zien hem als belangrijke gids op de weg naar Amerikaanse onafhankelijkheid en geven zijn teksten een belangrijke rol bij het opstellen van de Amerikaanse onafhankelijkheidsverklaring. In de ruime definitie van Founding Fathers van de Verenigde Staten wordt Paine daartoe gerekend. Paine kwam uit eenvoudige verhoudingen, zijn vader was korsettenmaker en hing het Quaker protestantisme aan. In zijn jonge jaren beoefende hij het beroep van korsettenmaker en douanebeambte uit. Na ontslag dreef hij een winkel maar ging failliet. Hij woonde enige jaren in Londen waar hij zich door eigen onderwijs in de filosofie en het politiek denken bekwaamde. Hij raakte betrokken in de politiek en ontmoette in 1774 de Brits- Amerikaanse uitgever, denker, schrijver en uitvinder Benjamin Franklin, die enkele Britse koloni\u00EBn in Amerika in Londen vertegenwoordigde en in 1766 namens de kolonialisten een vurig betoog tegen de Britse Stamp Act had gehouden. Franklin was uitgever en hoofdredacteur van de grootste krant in Amerika, de Pennsylvania Gazette, en van de Pennsylvania Chronicle, die kritisch tegenover de politiek van het Britse Parlement en de Kroon stond. Franklin gaf Paine een aanbevelingsbrief waarmee hij in Amerika aan de slag kon gaan."@nl . . . . . . . . . . . . . . . . "--09-27"^^ . . . . . . . . . . . . . . . . . . "Thomas Paine (Thetford, Norfolk, 29 de enero de 1737-Nueva York, 8 de julio de 1809)\u200B fue un pol\u00EDtico, escritor, fil\u00F3sofo, intelectual radical y revolucionario de origen ingl\u00E9s. Promotor del liberalismo, la democracia y la izquierda pol\u00EDtica,\u200B es considerado uno de los Padres fundadores de los Estados Unidos. A su faceta como intelectual hay que sumar su trabajo como ingeniero dise\u00F1ador de estructuras, con notables realizaciones como el puente de Wearmouth, que proyect\u00F3 en 1796 en Sunderland para cruzar sobre el r\u00EDo Wear."@es . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . "Thomas Paine (Thetford, Norfolk, Inglaterra, 9 de fevereiro de 1737 - Nova Iorque, 8 de junho de 1809) foi um pol\u00EDtico brit\u00E2nico, al\u00E9m de panflet\u00E1rio, revolucion\u00E1rio, inventor, intelectual e um dos Pais Fundadores dos Estados Unidos da Am\u00E9rica. Thomas Paine foi, a um s\u00F3 tempo, ator, int\u00E9rprete e testemunho n\u00E3o apenas das Revolu\u00E7\u00F5es Americana e Francesa, mas tamb\u00E9m dos movimentos revolucion\u00E1rios ingleses em fins do s\u00E9culo XVIII e, em menor medida, do movimento revolucion\u00E1rio nos Pa\u00EDses Baixos e na Irlanda, onde ele era continuamente citado e admirado."@pt . "Thomas Paine, geboren als Thomas Pain, (* 29. Januar 1736jul. / 9. Februar 1737greg. in Thetford, England, K\u00F6nigreich Gro\u00DFbritannien; \u2020 8. Juni 1809 in New York, Vereinigte Staaten) war ein einflussreicher politischer Intellektueller und einer der Gr\u00FCnderv\u00E4ter der Vereinigten Staaten im Zeitalter der Aufkl\u00E4rung."@de . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . "\u062A\u0648\u0645\u0627\u0633 \u0628\u064A\u0646"@ar . . . . . . . . "Thomas Paine (29. ledna juli\u00E1nsk\u00E9ho, 9. \u00FAnora gregori\u00E1nsk\u00E9ho kalend\u00E1\u0159e, 1737, , hrabstv\u00ED Norfolk, Anglie \u2013 8. \u010Dervna 1809, New York, st\u00E1t New York, USA) byl anglicko-americk\u00FD revolucion\u00E1\u0159, filosof (zast\u00E1nce radikalismu), spisovatel (pamflet\u00E1\u0159), vyn\u00E1lezce a intelektu\u00E1l."@cs . . . . . . . . . . . . . . . . . . . "Thomas Paine"@eo . . . . . . "Thomas Paine"@en . . . . . . "1737-02-09"^^ . . . . . . . . . . . . "Thomas Paine"@nl . . . "\u30C8\u30DE\u30B9\u30FB\u30DA\u30A4\u30F3\uFF08Thomas Paine\u30011737\u5E741\u670829\u65E5 - 1809\u5E746\u67088\u65E5\uFF09\u306F\u3001\u30A4\u30AE\u30EA\u30B9\u51FA\u8EAB\u306E\u30A2\u30E1\u30EA\u30AB\u5408\u8846\u56FD\u306E\u54F2\u5B66\u8005\u3001\u653F\u6CBB\u6D3B\u52D5\u5BB6\u3001\u653F\u6CBB\u7406\u8AD6\u5BB6\u3001\u9769\u547D\u601D\u60F3\u5BB6\u3002"@ja . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . "Thomas PAINE (naski\u011Dis la 29-an de januaro 1737, mortis la 8-an de junio 1809) estis eseisto, revoluciulo, inventisto, kaj unu el la \"fondintaj patroj\" de Usono. Li estis brito, kaj laboris kaj lo\u011Dis en Britio \u011Dis 37-jara\u011Da, kiam li enmigrita al la britaj amerikaj kolonioj, tiame participanta la Usonan Revolucion. Liaj precipaj kontribuoj estis la forta, vaste legita pamfleto Common Sense (Komuna Sento; 1776) kiu subtenis kolonian sendependecon de la Re\u011Dlando de Granda Britio, kaj The American Crisis (La Amerika Krizo; 1776-1783) pamfleto subteninta revolucion."@eo . . . . . . . . . . . . . . "Thomas Paine (born Thomas Pain; February 9, 1737 [O.S. January 29, 1736] \u2013 June 8, 1809) was an English-born American political activist, philosopher, political theorist, and revolutionary. He authored Common Sense (1776) and The American Crisis (1776\u20131783), two of the most influential pamphlets at the start of the American Revolution, and helped inspire the Patriots in 1776 to declare independence from Great Britain, hitherto an unpopular cause. His ideas reflected Enlightenment-era ideals of transnational human rights. Born in Thetford, Norfolk, Paine emigrated to the British American colonies in 1774 with the help of Benjamin Franklin, arriving just in time to participate in the American Revolution. Virtually every rebel read (or listened to a reading of) his 47-page pamphlet Common Sense, proportionally the all-time best-selling American title, which catalysed the rebellious demand for independence from Great Britain. The American Crisis was a pro-revolutionary pamphlet series. Paine lived in France for most of the 1790s, becoming deeply involved in the French Revolution. While in England, he wrote Rights of Man (1791), in part a defense of the French Revolution against its critics. His attacks on Anglo-Irish conservative writer Edmund Burke led to a trial and conviction in absentia in England in 1792 for the crime of seditious libel. The British government of William Pitt the Younger, worried by the possibility that the French Revolution might spread to Britain, had begun suppressing works that espoused radical philosophies. Paine's work, which advocated the right of the people to overthrow their government, was duly targeted, with a writ for his arrest issued in early 1792. Paine fled to France in September where, despite not being able to speak French, he was quickly elected to the French National Convention. The Girondins regarded him as an ally; consequently, the Montagnards, especially Maximilien Robespierre, regarded him as an enemy. In December 1793, he was arrested and was taken to Luxembourg Prison in Paris. While in prison, he continued to work on The Age of Reason (1793\u20131794). James Monroe, a future President of the United States, used his diplomatic connections to get Paine released in November 1794. Paine became notorious because of his pamphlets and attacks on his former allies, who he felt had betrayed him. In The Age of Reason and other writings he advocated Deism, promoted reason and freethought, and argued against institutionalized religions in general and the Christian doctrine in particular. In 1796, he published a bitter open letter to George Washington, whom he denounced as an incompetent general and a hypocrite. He published the pamphlet Agrarian Justice (1797), discussing the origins of property and introduced the concept of a guaranteed minimum income through a one-time inheritance tax on landowners. In 1802, he returned to the U.S. When he died on June 8, 1809, only six people attended his funeral, as he had been ostracized for his ridicule of Christianity and attacks on the nation's leaders."@en . . . . . . . . . . . . . . "\u0422\u043E\u0301\u043C\u0430\u0441 \u041F\u0435\u0439\u043D (\u0430\u043D\u0433\u043B. Thomas Paine) (29 \u0441\u0456\u0447\u043D\u044F (9 \u043B\u044E\u0442\u043E\u0433\u043E) 1737\u20148 \u0447\u0435\u0440\u0432\u043D\u044F 1809) \u2014 \u043F\u0438\u0441\u044C\u043C\u0435\u043D\u043D\u0438\u043A \u0456 \u043F\u043E\u043B\u0456\u0442\u0438\u0447\u043D\u0438\u0439 \u0444\u0456\u043B\u043E\u0441\u043E\u0444. \u041D\u0430\u0440\u043E\u0434\u0438\u0432\u0441\u044F \u0432 \u0410\u043D\u0433\u043B\u0456\u0457, \u043F\u0435\u0440\u0435\u0457\u0445\u0430\u0432 \u0434\u043E \u0410\u043C\u0435\u0440\u0438\u043A\u0438 \u0443 \u043B\u0438\u0441\u0442\u043E\u043F\u0430\u0434\u0456 1774 \u0440\u043E\u043A\u0443. \u041D\u0430 \u043F\u043E\u0447\u0430\u0442\u043A\u0443 1776 \u0440\u043E\u043A\u0443 \u0432\u0438\u0434\u0430\u0432 \u043F\u0430\u043C\u0444\u043B\u0435\u0442 \u00AB\u0417\u0434\u043E\u0440\u043E\u0432\u0438\u0439 \u0433\u043B\u0443\u0437\u0434\u00BB, \u044F\u043A\u0438\u0439 \u0437\u0430\u043E\u0445\u043E\u0442\u0438\u0432 \u0431\u0430\u0433\u0430\u0442\u044C\u043E\u0445 \u0430\u043C\u0435\u0440\u0438\u043A\u0430\u043D\u0446\u0456\u0432 \u043F\u0456\u0434\u0442\u0440\u0438\u043C\u0430\u0442\u0438 \u0432\u0456\u0439\u043D\u0443 \u0437\u0430 \u043D\u0435\u0437\u0430\u043B\u0435\u0436\u043D\u0456\u0441\u0442\u044C. \u041F\u0456\u0434 \u0447\u0430\u0441 \u0432\u0456\u0439\u043D\u0438 \u0439\u043E\u0433\u043E \u043F\u0430\u043C\u0444\u043B\u0435\u0442 \u00AB\u0410\u043C\u0435\u0440\u0438\u043A\u0430\u043D\u0441\u044C\u043A\u0430 \u043A\u0440\u0438\u0437\u0430\u00BB \u0441\u043F\u0440\u0438\u044F\u0432 \u043F\u0456\u0434\u0442\u0440\u0438\u043C\u0446\u0456 \u0440\u0435\u0432\u043E\u043B\u044E\u0446\u0456\u0457 \u0442\u0430 \u043D\u0430\u0434\u0438\u0445\u0430\u0432 \u0432\u043E\u044F\u043A\u0456\u0432 \u041A\u043E\u043D\u0442\u0438\u043D\u0435\u043D\u0442\u0430\u043B\u044C\u043D\u043E\u0457 \u0430\u0440\u043C\u0456\u0457."@uk . . . . . "Thomas Paine, f\u00F6dd 9 februari (29 januari enligt g.s.) 1737 i Thetford, Norfolk, d\u00F6d 8 juni 1809 p\u00E5 59 Grove Street i Greenwich Village i New York, var en brittisk-amerikansk radikal skriftst\u00E4llare, en av f\u00F6rgrundsgestalterna vid USA:s frig\u00F6relse fr\u00E5n Storbritannien och franska revolutionen."@sv . . . . . . . . . . . . . . . . . "1809-06-08"^^ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . "1737-02-09"^^ . . . "\u039F \u03A4\u03CC\u03BC\u03B1\u03C2 \u03A0\u03AD\u03B9\u03BD (Thomas Paine, 9 \u03A6\u03B5\u03B2\u03C1\u03BF\u03C5\u03B1\u03C1\u03AF\u03BF\u03C5 1737 - 8 \u0399\u03BF\u03C5\u03BD\u03AF\u03BF\u03C5 1809) \u03AE\u03C4\u03B1\u03BD \u0386\u03B3\u03B3\u03BB\u03BF\u03C2 \u03C0\u03BF\u03BB\u03B9\u03C4\u03B9\u03BA\u03CC\u03C2 \u03B1\u03BA\u03C4\u03B9\u03B2\u03B9\u03C3\u03C4\u03AE\u03C2, \u03C6\u03B9\u03BB\u03CC\u03C3\u03BF\u03C6\u03BF\u03C2, \u03C0\u03BF\u03BB\u03B9\u03C4\u03B9\u03BA\u03CC\u03C2 \u03B8\u03B5\u03C9\u03C1\u03B7\u03C4\u03B9\u03BA\u03CC\u03C2 \u03BA\u03B1\u03B9 \u03C5\u03C0\u03BF\u03C3\u03C4\u03B7\u03C1\u03B9\u03BA\u03C4\u03AE\u03C2 \u03C4\u03B7\u03C2 \u0391\u03BC\u03B5\u03C1\u03B9\u03BA\u03B1\u03BD\u03B9\u03BA\u03AE\u03C2 \u0395\u03C0\u03B1\u03BD\u03AC\u03C3\u03C4\u03B1\u03C3\u03B7\u03C2. \u03A9\u03C2 \u03C3\u03C5\u03BD\u03C4\u03AC\u03BA\u03C4\u03B7\u03C2 \u03C4\u03C9\u03BD \u03B4\u03CD\u03BF \u03C0\u03B9\u03BF \u03B5\u03C0\u03B9\u03B4\u03C1\u03B1\u03C3\u03C4\u03B9\u03BA\u03CE\u03BD \u03C6\u03C5\u03BB\u03BB\u03B1\u03B4\u03AF\u03C9\u03BD \u03BA\u03B1\u03C4\u03AC \u03C4\u03B7\u03BD \u03AD\u03BD\u03B1\u03C1\u03BE\u03B7 \u03C4\u03B7\u03C2 \u0391\u03BC\u03B5\u03C1\u03B9\u03BA\u03B1\u03BD\u03B9\u03BA\u03AE\u03C2 \u0395\u03C0\u03B1\u03BD\u03AC\u03C3\u03C4\u03B1\u03C3\u03B7\u03C2, \u03B5\u03BD\u03AD\u03C0\u03BD\u03B5\u03C5\u03C3\u03B5 \u03C4\u03BF\u03C5\u03C2 \u03B1\u03BD\u03C4\u03AC\u03C1\u03C4\u03B5\u03C2 \u03C4\u03BF 1776 \u03BD\u03B1 \u03BA\u03B7\u03C1\u03CD\u03BE\u03BF\u03C5\u03BD \u03B1\u03BD\u03B5\u03BE\u03B1\u03C1\u03C4\u03B7\u03C3\u03AF\u03B1 \u03B1\u03C0\u03CC \u03C4\u03B7 \u0392\u03C1\u03B5\u03C4\u03B1\u03BD\u03AF\u03B1. \u039F\u03B9 \u03B9\u03B4\u03AD\u03B5\u03C2 \u03C4\u03BF\u03C5 \u03B1\u03BD\u03C4\u03B9\u03BA\u03B1\u03C4\u03BF\u03C0\u03C4\u03C1\u03AF\u03B6\u03BF\u03C5\u03BD \u03C4\u03B7\u03BD \u03C1\u03B7\u03C4\u03BF\u03C1\u03B9\u03BA\u03AE \u03B3\u03B9\u03B1 \u03B4\u03B9\u03B1\u03BA\u03C1\u03B1\u03C4\u03B9\u03BA\u03AC \u03B1\u03BD\u03B8\u03C1\u03CE\u03C0\u03B9\u03BD\u03B1 \u03B4\u03B9\u03BA\u03B1\u03B9\u03CE\u03BC\u03B1\u03C4\u03B1 \u03C4\u03B7\u03C2 \u03B5\u03C0\u03BF\u03C7\u03AE\u03C2 \u03C4\u03BF\u03C5 \u0394\u03B9\u03B1\u03C6\u03C9\u03C4\u03B9\u03C3\u03BC\u03BF\u03CD."@el . . . . . "\u039F \u03A4\u03CC\u03BC\u03B1\u03C2 \u03A0\u03AD\u03B9\u03BD (Thomas Paine, 9 \u03A6\u03B5\u03B2\u03C1\u03BF\u03C5\u03B1\u03C1\u03AF\u03BF\u03C5 1737 - 8 \u0399\u03BF\u03C5\u03BD\u03AF\u03BF\u03C5 1809) \u03AE\u03C4\u03B1\u03BD \u0386\u03B3\u03B3\u03BB\u03BF\u03C2 \u03C0\u03BF\u03BB\u03B9\u03C4\u03B9\u03BA\u03CC\u03C2 \u03B1\u03BA\u03C4\u03B9\u03B2\u03B9\u03C3\u03C4\u03AE\u03C2, \u03C6\u03B9\u03BB\u03CC\u03C3\u03BF\u03C6\u03BF\u03C2, \u03C0\u03BF\u03BB\u03B9\u03C4\u03B9\u03BA\u03CC\u03C2 \u03B8\u03B5\u03C9\u03C1\u03B7\u03C4\u03B9\u03BA\u03CC\u03C2 \u03BA\u03B1\u03B9 \u03C5\u03C0\u03BF\u03C3\u03C4\u03B7\u03C1\u03B9\u03BA\u03C4\u03AE\u03C2 \u03C4\u03B7\u03C2 \u0391\u03BC\u03B5\u03C1\u03B9\u03BA\u03B1\u03BD\u03B9\u03BA\u03AE\u03C2 \u0395\u03C0\u03B1\u03BD\u03AC\u03C3\u03C4\u03B1\u03C3\u03B7\u03C2. \u03A9\u03C2 \u03C3\u03C5\u03BD\u03C4\u03AC\u03BA\u03C4\u03B7\u03C2 \u03C4\u03C9\u03BD \u03B4\u03CD\u03BF \u03C0\u03B9\u03BF \u03B5\u03C0\u03B9\u03B4\u03C1\u03B1\u03C3\u03C4\u03B9\u03BA\u03CE\u03BD \u03C6\u03C5\u03BB\u03BB\u03B1\u03B4\u03AF\u03C9\u03BD \u03BA\u03B1\u03C4\u03AC \u03C4\u03B7\u03BD \u03AD\u03BD\u03B1\u03C1\u03BE\u03B7 \u03C4\u03B7\u03C2 \u0391\u03BC\u03B5\u03C1\u03B9\u03BA\u03B1\u03BD\u03B9\u03BA\u03AE\u03C2 \u0395\u03C0\u03B1\u03BD\u03AC\u03C3\u03C4\u03B1\u03C3\u03B7\u03C2, \u03B5\u03BD\u03AD\u03C0\u03BD\u03B5\u03C5\u03C3\u03B5 \u03C4\u03BF\u03C5\u03C2 \u03B1\u03BD\u03C4\u03AC\u03C1\u03C4\u03B5\u03C2 \u03C4\u03BF 1776 \u03BD\u03B1 \u03BA\u03B7\u03C1\u03CD\u03BE\u03BF\u03C5\u03BD \u03B1\u03BD\u03B5\u03BE\u03B1\u03C1\u03C4\u03B7\u03C3\u03AF\u03B1 \u03B1\u03C0\u03CC \u03C4\u03B7 \u0392\u03C1\u03B5\u03C4\u03B1\u03BD\u03AF\u03B1. \u039F\u03B9 \u03B9\u03B4\u03AD\u03B5\u03C2 \u03C4\u03BF\u03C5 \u03B1\u03BD\u03C4\u03B9\u03BA\u03B1\u03C4\u03BF\u03C0\u03C4\u03C1\u03AF\u03B6\u03BF\u03C5\u03BD \u03C4\u03B7\u03BD \u03C1\u03B7\u03C4\u03BF\u03C1\u03B9\u03BA\u03AE \u03B3\u03B9\u03B1 \u03B4\u03B9\u03B1\u03BA\u03C1\u03B1\u03C4\u03B9\u03BA\u03AC \u03B1\u03BD\u03B8\u03C1\u03CE\u03C0\u03B9\u03BD\u03B1 \u03B4\u03B9\u03BA\u03B1\u03B9\u03CE\u03BC\u03B1\u03C4\u03B1 \u03C4\u03B7\u03C2 \u03B5\u03C0\u03BF\u03C7\u03AE\u03C2 \u03C4\u03BF\u03C5 \u0394\u03B9\u03B1\u03C6\u03C9\u03C4\u03B9\u03C3\u03BC\u03BF\u03CD. \u0393\u03B5\u03BD\u03BD\u03B7\u03BC\u03AD\u03BD\u03BF\u03C2 \u03C3\u03C4\u03BF Thetford \u03C4\u03B7\u03C2 \u0391\u03B3\u03B3\u03BB\u03AF\u03B1\u03C2, \u03C3\u03C4\u03B7\u03BD \u03BA\u03BF\u03BC\u03B7\u03C4\u03B5\u03AF\u03B1 \u03C4\u03BF\u03C5 \u039D\u03CC\u03C1\u03C6\u03BF\u03BB\u03BA, \u03BF \u03A0\u03AD\u03B9\u03BD \u03BC\u03B5\u03C4\u03B1\u03BD\u03AC\u03C3\u03C4\u03B5\u03C5\u03C3\u03B5 \u03C3\u03C4\u03B9\u03C2 \u03B2\u03C1\u03B5\u03C4\u03B1\u03BD\u03B9\u03BA\u03AD\u03C2 \u03B1\u03C0\u03BF\u03B9\u03BA\u03AF\u03B5\u03C2 \u03C4\u03B7\u03C2 \u0391\u03BC\u03B5\u03C1\u03B9\u03BA\u03AE\u03C2 \u03C4\u03BF 1774 \u03BC\u03B5 \u03C4\u03B7 \u03B2\u03BF\u03AE\u03B8\u03B5\u03B9\u03B1 \u03C4\u03BF\u03C5 \u0392\u03B5\u03BD\u03B9\u03B1\u03BC\u03AF\u03BD \u03A6\u03C1\u03B1\u03B3\u03BA\u03BB\u03AF\u03BD\u03BF\u03C5, \u03C6\u03B8\u03AC\u03BD\u03BF\u03BD\u03C4\u03B1\u03C2 \u03B1\u03BA\u03C1\u03B9\u03B2\u03CE\u03C2 \u03C4\u03B7\u03BD \u03C3\u03C4\u03B9\u03B3\u03BC\u03AE \u03B3\u03B9\u03B1 \u03BD\u03B1 \u03C3\u03C5\u03BC\u03BC\u03B5\u03C4\u03AC\u03C3\u03C7\u03BF\u03C5\u03BD \u03C3\u03C4\u03B7\u03BD \u0391\u03BC\u03B5\u03C1\u03B9\u03BA\u03B1\u03BD\u03B9\u03BA\u03AE \u0395\u03C0\u03B1\u03BD\u03AC\u03C3\u03C4\u03B1\u03C3\u03B7. \u03A3\u03C7\u03B5\u03B4\u03CC\u03BD \u03BA\u03AC\u03B8\u03B5 \u03B5\u03C0\u03B1\u03BD\u03B1\u03C3\u03C4\u03AC\u03C4\u03B7\u03C2 \u03B4\u03B9\u03AC\u03B2\u03B1\u03C3\u03B5 (\u03AE \u03C0\u03B1\u03C1\u03B1\u03BA\u03BF\u03BB\u03BF\u03CD\u03B8\u03B7\u03C3\u03B5 \u03C4\u03B7\u03BD \u03B1\u03BD\u03AC\u03B3\u03BD\u03C9\u03C3\u03B7) \u03C4\u03BF\u03C5 \u03B4\u03C5\u03BD\u03B1\u03C4\u03BF\u03CD \u03C6\u03C5\u03BB\u03BB\u03B1\u03B4\u03AF\u03BF\u03C5 \u03C4\u03BF\u03C5 \u00AB\u039A\u03BF\u03B9\u03BD\u03AE \u039B\u03BF\u03B3\u03B9\u03BA\u03AE\u00BB (Common Sense, 1776), \u03C4\u03B7\u03C1\u03BF\u03C5\u03BC\u03AD\u03BD\u03C9\u03BD \u03C4\u03C9\u03BD \u03B1\u03BD\u03B1\u03BB\u03BF\u03B3\u03B9\u03CE\u03BD \u03BC\u03C0\u03B5\u03C3\u03C4-\u03C3\u03AD\u03BB\u03B5\u03C1. \u039F \u0391\u03BC\u03B5\u03C1\u03B9\u03BA\u03AC\u03BD\u03B9\u03BA\u03BF\u03C2 \u03C4\u03AF\u03C4\u03BB\u03BF\u03C2 \u03B1\u03C0\u03BF\u03BA\u03C1\u03C5\u03C3\u03C4\u03AC\u03BB\u03BB\u03C9\u03BD\u03B5 \u03C4\u03B7\u03BD \u03B5\u03C0\u03B1\u03BD\u03B1\u03C3\u03C4\u03B1\u03C4\u03B9\u03BA\u03AE \u03B1\u03C0\u03B1\u03AF\u03C4\u03B7\u03C3\u03B7 \u03B3\u03B9\u03B1 \u03B1\u03BD\u03B5\u03BE\u03B1\u03C1\u03C4\u03B7\u03C3\u03AF\u03B1 \u03B1\u03C0\u03CC \u03C4\u03B7 \u039C\u03B5\u03B3\u03AC\u03BB\u03B7 \u0392\u03C1\u03B5\u03C4\u03B1\u03BD\u03AF\u03B1. \u03A4\u03BF \u03AD\u03C1\u03B3\u03BF \u03C4\u03BF\u03C5 \u00AB\u0397 \u0391\u03BC\u03B5\u03C1\u03B9\u03BA\u03B1\u03BD\u03B9\u03BA\u03AE \u03BA\u03C1\u03AF\u03C3\u03B7\u00BB (The American Crisis, 1776-1783) \u03AE\u03C4\u03B1\u03BD \u03BC\u03B9\u03B1 \u03C3\u03B5\u03B9\u03C1\u03AC \u03C0\u03C1\u03BF\u03B5\u03C0\u03B1\u03BD\u03B1\u03C3\u03C4\u03B1\u03C4\u03B9\u03BA\u03CE\u03BD \u03C6\u03C5\u03BB\u03BB\u03B1\u03B4\u03AF\u03C9\u03BD. \u0397 \u00AB\u039A\u03BF\u03B9\u03BD\u03AE \u039B\u03BF\u03B3\u03B9\u03BA\u03AE\u00BB \u03AE\u03C4\u03B1\u03BD \u03C4\u03CC\u03C3\u03BF \u03B5\u03C0\u03B9\u03B4\u03C1\u03B1\u03C3\u03C4\u03B9\u03BA\u03AE \u03CE\u03C3\u03C4\u03B5 \u03BF \u03A4\u03B6\u03C9\u03BD \u0386\u03BD\u03C4\u03B1\u03BC\u03C2 \u03B5\u03AF\u03C0\u03B5, \u00AB\u03A7\u03C9\u03C1\u03AF\u03C2 \u03C4\u03B7\u03BD \u03C0\u03AD\u03BD\u03B1 \u03C4\u03BF\u03C5 \u03C3\u03C5\u03B3\u03B3\u03C1\u03B1\u03C6\u03AD\u03B1 \u03C4\u03B7\u03C2 \u039A\u03BF\u03B9\u03BD\u03AE\u03C2 \u039B\u03BF\u03B3\u03B9\u03BA\u03AE\u03C2, \u03C4\u03BF \u03BE\u03AF\u03C6\u03BF\u03C2 \u03C4\u03BF\u03C5 \u039F\u03C5\u03AC\u03C3\u03B9\u03BD\u03B3\u03BA\u03C4\u03BF\u03BD \u03B8\u03B1 \u03B5\u03AF\u03C7\u03B5 \u03C5\u03C8\u03C9\u03B8\u03B5\u03AF \u03BC\u03AC\u03C4\u03B1\u03B9\u03B1 \u039F \u03A0\u03AD\u03B9\u03BD \u03AD\u03B6\u03B7\u03C3\u03B5 \u03C3\u03C4\u03B7 \u0393\u03B1\u03BB\u03BB\u03AF\u03B1 \u03C4\u03BF \u03BC\u03B5\u03B3\u03B1\u03BB\u03CD\u03C4\u03B5\u03C1\u03BF \u03B4\u03B9\u03AC\u03C3\u03C4\u03B7\u03BC\u03B1 \u03C4\u03B7\u03C2 \u03B4\u03B5\u03BA\u03B1\u03B5\u03C4\u03AF\u03B1\u03C2 \u03C4\u03BF\u03C5 1790, \u03C3\u03C5\u03BC\u03BC\u03B5\u03C4\u03AD\u03C7\u03BF\u03BD\u03C4\u03B1\u03C2 \u03B5\u03BD\u03B5\u03C1\u03B3\u03AC \u03C3\u03C4\u03B7\u03BD \u0393\u03B1\u03BB\u03BB\u03B9\u03BA\u03AE \u0395\u03C0\u03B1\u03BD\u03AC\u03C3\u03C4\u03B1\u03C3\u03B7. \u0388\u03B3\u03C1\u03B1\u03C8\u03B5 \u03C4\u03B1 \u00AB\u0394\u03B9\u03BA\u03B1\u03B9\u03CE\u03BC\u03B1\u03C4\u03B1 \u03C4\u03BF\u03C5 \u0391\u03BD\u03B8\u03C1\u03CE\u03C0\u03BF\u03C5 (Rights of Man, 1791), \u03B5\u03BD \u03BC\u03AD\u03C1\u03B5\u03B9 \u03C3\u03B1\u03BD \u03C5\u03C0\u03B5\u03C1\u03AC\u03C3\u03C0\u03B9\u03C3\u03B7 \u03C4\u03B7\u03C2 \u0393\u03B1\u03BB\u03BB\u03B9\u03BA\u03AE\u03C2 \u0395\u03C0\u03B1\u03BD\u03AC\u03C3\u03C4\u03B1\u03C3\u03B7\u03C2 \u03B1\u03C0\u03CC \u03C4\u03BF\u03C5\u03C2 \u03B5\u03C0\u03B9\u03BA\u03C1\u03B9\u03C4\u03AD\u03C2 \u03C4\u03B7\u03C2.\u039F\u03B9 \u03B5\u03C0\u03B9\u03B8\u03AD\u03C3\u03B5\u03B9\u03C2 \u03C4\u03BF\u03C5 \u03B5\u03BD\u03AC\u03BD\u03C4\u03B9\u03B1 \u03C3\u03C4\u03BF\u03BD \u03B2\u03C1\u03B5\u03C4\u03B1\u03BD\u03CC \u03C3\u03C5\u03B3\u03B3\u03C1\u03B1\u03C6\u03AD\u03B1 \u0388\u03BD\u03C4\u03BC\u03BF\u03C5\u03BD\u03C4 \u039C\u03C0\u03B5\u03C1\u03BA \u03C4\u03BF\u03BD \u03BF\u03B4\u03AE\u03B3\u03B7\u03C3\u03B5 \u03C3\u03B5 \u03B4\u03AF\u03BA\u03B7 \u03BA\u03B1\u03B9 \u03B5\u03C1\u03AE\u03BC\u03B7\u03BD \u03BA\u03B1\u03C4\u03B1\u03B4\u03AF\u03BA\u03B7 \u03C4\u03BF 1792 \u03B3\u03B9\u03B1 \u03C4\u03BF \u03B1\u03B4\u03AF\u03BA\u03B7\u03BC\u03B1 \u03C4\u03B7\u03C2 \u03C3\u03C5\u03BA\u03BF\u03C6\u03B1\u03BD\u03C4\u03B9\u03BA\u03AE\u03C2 \u03B4\u03C5\u03C3\u03C6\u03AE\u03BC\u03B9\u03C3\u03B7\u03C2. \u03A4\u03BF 1792, \u03B1\u03BD \u03BA\u03B1\u03B9 \u03B4\u03B5\u03BD \u03BC\u03B9\u03BB\u03BF\u03CD\u03C3\u03B5 \u03B3\u03B1\u03BB\u03BB\u03B9\u03BA\u03AC, \u03B5\u03BE\u03B5\u03BB\u03AD\u03B3\u03B7 \u03C3\u03C4\u03B7\u03BD \u0393\u03B1\u03BB\u03BB\u03B9\u03BA\u03AE \u0395\u03B8\u03BD\u03BF\u03C3\u03C5\u03BD\u03AD\u03BB\u03B5\u03C5\u03C3\u03B7. \u039F\u03B9 \u0393\u03B9\u03C1\u03BF\u03BD\u03B4\u03AF\u03BD\u03BF\u03B9 \u03C4\u03BF\u03BD \u03B8\u03B5\u03C9\u03C1\u03BF\u03CD\u03C3\u03B1\u03BD \u03C3\u03CD\u03BC\u03BC\u03B1\u03C7\u03BF. \u039A\u03B1\u03C4\u03AC \u03C3\u03C5\u03BD\u03AD\u03C0\u03B5\u03B9\u03B1, \u03BF\u03B9 \u039F\u03C1\u03B5\u03B9\u03BD\u03BF\u03AF, \u03B5\u03B9\u03B4\u03B9\u03BA\u03AC \u03BF \u03A1\u03BF\u03B2\u03B5\u03C3\u03C0\u03B9\u03AD\u03C1\u03BF\u03C2, \u03C4\u03BF\u03BD \u03B8\u03B5\u03C9\u03C1\u03BF\u03CD\u03C3\u03B1\u03BD \u03B5\u03C7\u03B8\u03C1\u03CC. \u03A4\u03BF\u03BD \u0394\u03B5\u03BA\u03AD\u03BC\u03B2\u03C1\u03B9\u03BF \u03C4\u03BF\u03C5 1793 \u03C3\u03C5\u03BD\u03B5\u03BB\u03AE\u03C6\u03B8\u03B7 \u03BA\u03B1\u03B9 \u03C6\u03C5\u03BB\u03B1\u03BA\u03AF\u03C3\u03C4\u03B7\u03BA\u03B5 \u03C3\u03C4\u03BF \u03A0\u03B1\u03C1\u03AF\u03C3\u03B9, \u03BA\u03B1\u03B9 \u03B1\u03C0\u03B5\u03BB\u03B5\u03C5\u03B8\u03B5\u03C1\u03CE\u03B8\u03B7\u03BA\u03B5 \u03C4\u03BF 1794. \u0388\u03B3\u03B9\u03BD\u03B5 \u03B4\u03B9\u03B1\u03B2\u03CC\u03B7\u03C4\u03BF\u03C2 \u03BB\u03CC\u03B3\u03C9 \u03C4\u03B7\u03C2 \u03BC\u03C0\u03C1\u03BF\u03C3\u03BF\u03CD\u03C1\u03B1\u03C2 \u03C4\u03BF\u03C5 \u00AB\u0397 \u0395\u03C0\u03BF\u03C7\u03AE \u03C4\u03B7\u03C2 \u039B\u03BF\u03B3\u03B9\u03BA\u03AE\u03C2\u00BB (The Age of Reason, 1793-1794), \u03C3\u03C4\u03B7\u03BD \u03BF\u03C0\u03BF\u03AF\u03B1 \u03C5\u03C0\u03BF\u03C3\u03C4\u03AE\u03C1\u03B9\u03BE\u03B5 \u03CC\u03C4\u03B9 \u03BF \u039D\u03C4\u03B5\u03CA\u03C3\u03BC\u03CC\u03C2 \u03C0\u03C1\u03BF\u03C9\u03B8\u03B5\u03AF \u03C4\u03B7\u03BD \u03BB\u03BF\u03B3\u03B9\u03BA\u03AE \u03BA\u03B1\u03B9 \u03C4\u03B7\u03BD \u03B5\u03BB\u03B5\u03CD\u03B8\u03B5\u03C1\u03B7 \u03C3\u03BA\u03AD\u03C8\u03B7, \u03C4\u03B1\u03C3\u03C3\u03CC\u03BC\u03B5\u03BD\u03BF\u03C2 \u03BA\u03B1\u03C4\u03AC \u03C4\u03B7\u03C2 \u03B8\u03B5\u03C3\u03BC\u03BF\u03B8\u03B5\u03C4\u03B7\u03BC\u03AD\u03BD\u03B7\u03C2 \u03B8\u03C1\u03B7\u03C3\u03BA\u03B5\u03AF\u03B1\u03C2 \u03B3\u03B5\u03BD\u03B9\u03BA\u03AC \u03BA\u03B1\u03B9 \u03C4\u03BF\u03C5 \u03A7\u03C1\u03B9\u03C3\u03C4\u03B9\u03B1\u03BD\u03B9\u03BA\u03BF\u03CD \u03B4\u03CC\u03B3\u03BC\u03B1\u03C4\u03BF\u03C2 \u03B5\u03B9\u03B4\u03B9\u03BA\u03CC\u03C4\u03B5\u03C1\u03B1. \u0388\u03B3\u03C1\u03B1\u03C8\u03B5 \u03B5\u03C0\u03AF\u03C3\u03B7\u03C2 \u03C4\u03BF \u03C6\u03C5\u03BB\u03BB\u03AC\u03B4\u03B9\u03BF \u00AB\u0391\u03B3\u03C1\u03BF\u03C4\u03B9\u03BA\u03AE \u0394\u03B9\u03BA\u03B1\u03B9\u03BF\u03C3\u03CD\u03BD\u03B7\u00BB (Agrarian Justice, 1795), \u03C3\u03C5\u03B6\u03B7\u03C4\u03CE\u03BD\u03C4\u03B1\u03C2 \u03C4\u03B7\u03BD \u03C0\u03C1\u03BF\u03AD\u03BB\u03B5\u03C5\u03C3\u03B7 \u03C4\u03B7\u03C2 \u03B9\u03B4\u03B9\u03BF\u03BA\u03C4\u03B7\u03C3\u03AF\u03B1\u03C2, \u03BA\u03B1\u03B9 \u03B5\u03B9\u03C3\u03AE\u03B3\u03B1\u03B3\u03B5 \u03C4\u03B7\u03BD \u03AD\u03BD\u03BD\u03BF\u03B9\u03B1 \u03C4\u03BF\u03C5 . \u03A4\u03BF 1802 \u03B5\u03C0\u03AD\u03C3\u03C4\u03C1\u03B5\u03C8\u03B5 \u03C3\u03C4\u03B9\u03C2 \u0397\u03A0\u0391 \u03CC\u03C0\u03BF\u03C5 \u03BA\u03B1\u03B9 \u03C0\u03AD\u03B8\u03B1\u03BD\u03B5 \u03C3\u03C4\u03B9\u03C2 8 \u0399\u03BF\u03C5\u03BD\u03AF\u03BF\u03C5 \u03C4\u03BF\u03C5 1809. \u039C\u03CC\u03BD\u03BF \u03AD\u03BE\u03B9 \u03AC\u03C4\u03BF\u03BC\u03B1 \u03C0\u03B1\u03C1\u03B1\u03BA\u03BF\u03BB\u03BF\u03CD\u03B8\u03B7\u03C3\u03B1\u03BD \u03C4\u03B7\u03BD \u03BA\u03B7\u03B4\u03B5\u03AF\u03B1 \u03C4\u03BF\u03C5, \u03BA\u03B1\u03B8\u03CE\u03C2 \u03B5\u03AF\u03C7\u03B5 \u03B5\u03BE\u03BF\u03C3\u03C4\u03C1\u03B1\u03BA\u03B9\u03C3\u03C4\u03B5\u03AF \u03B3\u03B9\u03B1 \u03B3\u03B5\u03BB\u03BF\u03B9\u03BF\u03C0\u03BF\u03AF\u03B7\u03C3\u03B7 \u03C4\u03BF\u03C5 \u03A7\u03C1\u03B9\u03C3\u03C4\u03B9\u03B1\u03BD\u03B9\u03C3\u03BC\u03BF\u03CD."@el . . . . . . . . . . . .