rdfs:comment
| - أكاد (وتسمى كذلك أكادي أو أغادي) هي مدينة قديمة كانت عاصمة الامبراطورية الاكدية، وموقعها غير محدد حتى الآن ولكن يرجح بأنها كانت تقع على الضفة الشرقية لنهر دجلة. (ar)
- الحضارة السومرية من الحضارات القديمة المعروفة في جنوب بلاد الرافدين وقد عرف تاريخها من الألواح الطينية المدونة بالخط المسماري. وظهر اسم سومر في بداية الألفية الثالثة ق.م. في فترة ظهور الحيثيين لكن بداية السومريين كانت في الألفية السادسة ق.م. حيث استقر شعب العبيديين بجنوب العراق وشيدوا المدن السومرية الرئيسية كأور ونيبور ولارسا ولجش وكولاب وكيش وإيسن وإريدو واداب (مدينة). واختلط العبيديون بأهل الشام والجزيرة العربية عن طريق الهجرة أو شن غارات عليهم. وبعد عام 3250 ق.م. وكانت خاصة بهم وابتكروا الكتابة على الرقم الطينية وهي مخطوطات ألواح الطين (انظر مسمارية). وظلت الكتابة السومرية 2000 عام، لغة الاتصال بين دول الشرق الأوسط في وقتها. (ar)
- Sumer (sumersky Ki-EN/EME-GIR15, Země místních pánů, Země pánů jasu či Země sumerského jazyka), akkadsky také Šumeru, je považovaný za jednu z nejstarších civilizací světa (4000–2000 př. n. l.). Tato civilizace a region existovala v jižní části Mezopotámie (oblast mezi řekami Eufrat a Tigris mezi Bagdádem a Perským zálivem – dnešní jihovýchodní Irák). Jeho obyvateli byli krom později příchozích semitsky hovořících Akkadů hlavně Sumeřané, kteří se ve vlastním jazyce označovali za „Černohlavce“ (un san gi ga). (cs)
- Sumer (ki-en-gi en sumeri, šumer en accadi) va ser la regió del sud de l'antiga Mesopotàmia, entre la desembocadura dels rius Eufrates i Tigris. Els sumeris són la primera i més antiga civilització amb escriptura del món. La seva procedència és incerta, i hi ha moltes hipòtesis, però les teories més serioses proposen un origen autòcton amb influències externes, possiblement procedents de l'Iran o de l'oest de l'Índia de la cultura que va fundar la ciutat de Mohenjo-Daro. (ca)
- Οι Ακκάδιοι ήταν αρχαίος λαός. Ήταν οι βόρειοι γείτονες των Σουμερίων στη Μεσοποταμία κατά την 3η χιλιετία π.Χ. (el)
- Sumero estis antikva lando en la suda parto de Mezopotamio. La nordon de la regiono okupadis Akado. La nomo de la lando devenas de la akada lingvo - "ŝumerum" (Biblio mencias ĝin kiel Ŝinar), mem sumeranoj nomis sian landon "ki-engir". La historio de Sumero daŭras almenaŭ de 3500 a.n.e. ĝis 2000 a.n.e. Ĝia kulturo estis alprenita de postaj regnoj de Mezopotamio: nome Babilonio kaj Asirio. (eo)
- Sumer (edo Shumer, Sumeria, Šumer) antzinako Mesopotamiaren parte zen eskualdea da, Eufrates eta Tigris ibaien arteko lurralde oparoan. Sumertarrak munduko lehen zibilizaziotzat hartuak dira. Haien jatorria ezezaguna da eta hipotesi ugari dago. Hipotesi zabalduenen arabera, bertako gizataldeen eta Iran zein Indiakoen arteko nahasketaren ondorio dira sumertarrak. Sumertarrek euren lurraldeari Kengi (ki) zeritzoten. Termino honen akadierazko forma mat Sumeri da, hots, Sumerren lurraldea. (eu)
- Akad k.a. 2340 urte inguruan sortutako hiria izan zen, Sargon buruzagiak fundatua, akdatar inperioa izan zenaren hiriburua. K.a. 2159. urtearen inguruan, gutiek okupatu eta suntsitu zuten, eta, ondoren, izenak gehiago adierazi zuen Mesopotamiako eskualde bat, hiria propio ez baitzen berreskuratu. Inoiz ez da aurkitu kokalekua, ustez Kishetik edo agian Bagdadetik hurbil zegoela uste da. (eu)
- Akadtar Inperioa Mesopotamiako erdialdeko inperioa zen, Akad hiriaren lurraldeek osatua. Kaldea iparraldeko eskualde bat zen, hau da, Behe Mesopotamia, Asiria ipar-ekialdean eta Sumer hegoaldean, Babiloniaren aurreko antzinako historiaren garaian, non akadiera sortu zen. (eu)
- Mhair Impireacht na hAcáide ó 2334 r. Chr go 2154 r. Chr. (ga)
|