| dbo:abstract
|
- Josef Dobrovský fou un filòleg, historiador, gramàtic, fundador de l'eslavística moderna, originari de Bohèmia. És amb Josef Jungmann, una de les figures més importants del renaixement nacional txec. (ca)
- Josef Dobrovský (17. srpna 1753 Gyarmat – 6. ledna 1829 Staré Brno) byl český kněz, filolog, historik a zakladatel vědecké bohemistiky a slavistiky. Svým mnohostranným dílem předznamenal i podnítil české národní obrození, třebaže sám k romantickým obrozencům nejen chronologicky, ale ani svým založením nepatřil. Byl nejvýznamnějším představitelem racionalistického osvícenství v českých zemích a k jeho největším zásluhám patří zavedení a soustavné uplatňování kritické metody ve vědeckém bádání bez ohledu na dopad jeho výsledků. Dobrovský byl jedním ze zakládajících členů Královské české společnosti nauk a společně s hrabětem Kašparem Šternberkem rovněž spoluzaložil Vlastenecké (dnes Národní) muzeum. Kromě klasických jazyků ovládal i hebrejštinu a některé další orientální jazyky, kterým se chtěl původně odborně věnovat, později postupně ovládl i všechny tehdy známé jazyky slovanské. Po Husovi a Komenském je právem pokládán za třetího Čecha světového významu. T. G. Masaryk jej označil za „prvního světového Čecha nové doby“. Dobrovského latinsky a německy psané dílo zahrnuje 363 již za jeho života publikovaných studií, monografií a kratších statí nebo recenzí a dalších 37 publikací, na kterých se podílel jako redaktor či editor. Jeho rozsáhlou vědeckou činnost lze rozdělit do několika základních oblastí, jimiž jsou historie, historiografie, biblistika, paleoslavistika, slovanská filologie a bohemistika. V českém kontextu jsou z Dobrovského spisů nejzásadnější: Geschichte der böhmischen Sprache und Literatur (Dějiny českého jazyka a literatury) a především jeho česká gramatika Ausführliches Lehrgebäude der böhmischen Sprache (Zevrubná mluvnice jazyka českého). Dobrovský se ve své době pokusil rekonstruovat tzv. bratrský pravopis čili podobu češtiny v období jejího největšího rozkvětu v 16. a 17. století, neboť za nejklasičtější český text považoval kralický překlad Bible. Jazyk, jejž popsal ve své gramatice, je dodnes základem spisovné češtiny. Spisy, kterými Dobrovský vytvořil systematické základy slavistiky či slovanských studií se všemi historickými, náboženskými a kulturními přesahy, měly zvláště v 19. století značný vliv ve všech slovanských zemích. Jeho nejvýznamnějším dílem v tomto mezinárodním kontextu je gramatický spis o staroslověnštině Institutiones linguae slavicae dialecti veteris (Základy jazyka staroslověnského). V ruském prostředí byla Dobrovského díla po dlouhou dobu součástí osnov na katedrách slavistiky. V Bělorusku byla zase impulzem pro studium zdejšího folklóru. Inspiraci v nich dále hledalo také ukrajinské národní hnutí, které bylo Dobrovského myšlenkami ovlivněno při formování spisovné ukrajinštiny. Dalšími oblastmi, v nichž docházelo k plodné recepci jeho jazykovědných spisů, potom byly např. Slovinsko a Lužice. (cs)
- Josef Dobrovský (in seinen deutschsprachigen Publikationen Joseph Dobrowsky, * 17. August 1753 in Jahrmarkt, Ungarn, Habsburgermonarchie; † 6. Januar 1829 in Brünn, Kaisertum Österreich) war ein tschechischer Theologe, Philologe und Historiker. Er gilt als ein Begründer der modernen tschechischen Schriftsprache sowie der wissenschaftlichen Slawistik. (de)
- Josef DOBROVSKÝ (naskiĝis la 17-an de aŭgusto 1753 - mortis la 6-an de januaro 1829 en Brno) estis ĉeĥa filologo kaj historiisto, unu el la ĉefaj personuloj de la ĉeĥa nacia renaskiĝo komence de la 19-a jarcento. Li naskiĝis al dragono en Hungario, studis en la Praga universitato filozofion kaj teologion, antaŭ la finstudo li iĝis jezuito en Brno, post nuligo de la ordeno li revenis Pragon kaj finis studadon de teologio. Li fariĝis edukisto en la familio de grafo Nostic kaj laboris tie ankaŭ pri siaj sciencaj verkoj. Li komencis sian sciencan karieron per kritiko de malnovaj tekstoj, per historio de la ĉeĥa lingvo kaj literaturo kaj prilaboris ĉeĥan gramatikon, kies principoj validas ĝis nun. Multajn siajn verkojn li verkis germane kaj latine, ĉar li ne kredis, ke la ĉeĥa lingvo reviviĝos. (eo)
- Josef Dobrovský bohemiar jatorriko jesuita, filosofo eta literatura historialaria izan zen, txekiar nazio pizkundeko pertsona aipagarrienetako bat. Txekiar hizkuntza eta literaturaren ikasketa eta azterketak egin ondoren, eslaviar filologiaren oinarri zientifikoak ezarri zituen Institutiones linguae slavicae dialecti veteris (1822) liburuan. Eslaviar hizkuntza zaharraren lehen gramatika zientifikoa dela esan daiteke. (eu)
- Josef Dobrovský, né le 17 août 1753 à Balassagyarmat en Hongrie[réf. nécessaire] et mort le 6 janvier 1829 à Brünn, est un philologue, historien, grammairien, fondateur de la slavistique moderne, originaire du royaume de Bohême. (fr)
- Josef Dobrovský (17 August 1753 – 6 January 1829) was a Czech philologist and historian, one of the most important figures of the Czech National Revival along with Josef Jungmann. (en)
- Josef Dobrovský (Balassagyarmat, 17 de agosto de 1753 - Brno, 6 de enero de 1829) fue un filólogo e historiador de Bohemia, uno de los personajes más importantes del . Se lo considera como uno de los fundadores de la filología eslava como ciencia. (es)
- Josef Dobrovský (17 Agustus 1753 – 6 Januari 1829) adalah seorang filolog dan sejarawan Ceko yang menjadi tokoh penting dalam Kebangkitan Nasional Ceko bersama Josef Jungmann. (in)
- 요세프 도브로프스키(체코어: Josef Dobrovský, 1753년 8월 17일 - 1829년 1월 6일 브르노)는 체코어 작가이자 언어학자, 철학자, 역사가이다. 민족부흥기 1세대의 대표 인물로 알려져 있다. 슬라브학의 창시자이며 체코 학문의 아버지로 숭상받는 인물이다. 1784년에 설립된 체코 학술원과 1787년에 명칭을 변경한 체코 왕립 학술원의 국제적 위상을 높였다.슬라브 언어학의 창시자로서 슬라브 민족의 밝은 앞날을 예견하였다. 최초의 본격적인 체코 어문학사를 저술하였고 체코어 문법을 편찬하여 체코 어와 슬라브어의 학문적 연구에 크게 공헌하였다. 헝가리의 죄르와 가까운 에서 태어났다. 아버지 야쿠프 도우브라프스키(Jakub Doubravský)는 군인이었다. (ko)
- Josef Dobrovský (Darmoty, 17 agosto 1753 – Brno, 6 gennaio 1829) è stato un filologo e storico ceco. È considerato il padre della slavistica, poiché nel 1809 redasse un'imponente opera sulla letteratura ceca d'ogni tempo. Nel 1822 si occupò di studi sulle lingue paleoslave, che raccolse nell'opera Institutiones linguae slavicae dialecti veteris (1822). Fu inoltre una delle più importanti figure del insieme a Josef Jungmann. (it)
- ヨゼフ・ドブロフスキー（Josef Dobrovský、1753年8月17日 - 1829年1月6日）は、チェコの文献学者、歴史家、チェコ民族再生運動の最も重要な人物の1人。 (ja)
- Josef Dobrovský (ur. 17 sierpnia 1753 w Balassagyarmat, zm. 6 stycznia 1829 w Brnie) – czeski filolog, językoznawca, ksiądz i slawista. Przyczynił się do powstania czeskiego odrodzenia narodowego. Jego działalność wywarła wpływ na slawistykę rosyjską (panslawizm) i austriacką (austroslawizm). Recenzował Słownik języka polskiego (1807–1814) Samuela Lindego. (pl)
- Josef Dobrovský (17 de agosto de 1753 – 6 de janeiro de 1829) foi um filólogo e historiador da Boêmia. (pt)
- Josef Dobrovský, född 17 augusti 1753 i Gyarmat i Ungern, död 6 januari 1829 i Brünn, var en tjeckisk filolog och historiker; "slavistikens fader" och den nytjeckiska litteraturens grundläggare. Dobrovský inträdde 1772 i jesuitorden, studerade teologi i Prag, var under elva år lärare för en greve Nostitz söner och blev 1789 rektor vid generalseminariet i Hradište nära Olmütz, men återvände sedan till Prag, där han gynnades av greve Nostitz. Efter att ha företagit flera antikvariska forskningsresor i Böhmen och Mähren anträdde han, på uppdrag av kungliga böhmiska vetenskapssällskapet, 1792 en resa till Sverige, där han besökte Lund, Linköping, Stockholm och Uppsala, undersökte de av svenskarna vid stormningen av "Lilla sidan" i Prag (1648) från Hradschin (Hradčany) bortförda handskrifterna och jämförde "Silverbibeln" med de äldsta slaviska minnesmärkena. Över Åbo fortsattes resan till Sankt Petersburg. Bland Dobrovskýs många lärda skrifter, som är av historiskt, arkeologiskt och filologiskt innehåll, skrivna på tyska och publicerade av kungliga böhmiska vetenskapssällskapet, märks Geschichte der böhmischen Sprache und Literatur (1792; tredje upplagan 1818), Literarische Nachrichten von einer 1792 unternommenen reise in Schweden und Russland (1795), en viktig glossografisk urkund, "Scriptores rerum bohemicarum" (1783-84, tillsammans med František Martin Pelcl), Deutsch-böhmisches Wörterbuch (1802-21), Ausführliches Lehrgebäude der böhmischen Sprache (1809; andra upplagan 1819), Entwurf zu einem Etymologikon der slavischen Sprachen (1813; andra upplagan 1833), Zur Kenntniss der alten und neuen slavischen Literatur, der Sprachkunde nach allen Mundarten, der Geschichte und Alterthümer (1813-14) och Institutiones linguæ slavicæ dialecti veteris (1822). (sv)
- Йо́сеф (Йозеф, Иосиф) До́бровский (чеш. Josef Dobrovský, 17 августа 1753 — 6 января 1829) — чешский филолог, лингвист, литературовед, фольклорист, историк и просветитель, одна из важнейших фигур Чешского национального возрождения. Обычно считается основателем славянского языкознания как науки, ещё при жизни его называли «отцом», «патриархом» славистики. Внёс основополагающий вклад в изучение старославянского и кодификацию чешского литературного языка. (ru)
- Йо́сеф До́бровський (Josef Dobrovský; *17 серпня 1753 — †6 січня 1829, Брно) — чеський славіст; вважається першим визначним слов'янським філологом, який заклав основи наукової славістики й визначив коло актуальних донині проблем: порівняльне дослідження слов'янських мов, виникнення слов'янського письма та його дальший розвиток. (uk)
|
| rdfs:comment
|
- Josef Dobrovský fou un filòleg, historiador, gramàtic, fundador de l'eslavística moderna, originari de Bohèmia. És amb Josef Jungmann, una de les figures més importants del renaixement nacional txec. (ca)
- Josef Dobrovský (in seinen deutschsprachigen Publikationen Joseph Dobrowsky, * 17. August 1753 in Jahrmarkt, Ungarn, Habsburgermonarchie; † 6. Januar 1829 in Brünn, Kaisertum Österreich) war ein tschechischer Theologe, Philologe und Historiker. Er gilt als ein Begründer der modernen tschechischen Schriftsprache sowie der wissenschaftlichen Slawistik. (de)
- Josef Dobrovský bohemiar jatorriko jesuita, filosofo eta literatura historialaria izan zen, txekiar nazio pizkundeko pertsona aipagarrienetako bat. Txekiar hizkuntza eta literaturaren ikasketa eta azterketak egin ondoren, eslaviar filologiaren oinarri zientifikoak ezarri zituen Institutiones linguae slavicae dialecti veteris (1822) liburuan. Eslaviar hizkuntza zaharraren lehen gramatika zientifikoa dela esan daiteke. (eu)
- Josef Dobrovský, né le 17 août 1753 à Balassagyarmat en Hongrie[réf. nécessaire] et mort le 6 janvier 1829 à Brünn, est un philologue, historien, grammairien, fondateur de la slavistique moderne, originaire du royaume de Bohême. (fr)
- Josef Dobrovský (17 August 1753 – 6 January 1829) was a Czech philologist and historian, one of the most important figures of the Czech National Revival along with Josef Jungmann. (en)
- Josef Dobrovský (Balassagyarmat, 17 de agosto de 1753 - Brno, 6 de enero de 1829) fue un filólogo e historiador de Bohemia, uno de los personajes más importantes del . Se lo considera como uno de los fundadores de la filología eslava como ciencia. (es)
- Josef Dobrovský (17 Agustus 1753 – 6 Januari 1829) adalah seorang filolog dan sejarawan Ceko yang menjadi tokoh penting dalam Kebangkitan Nasional Ceko bersama Josef Jungmann. (in)
- 요세프 도브로프스키(체코어: Josef Dobrovský, 1753년 8월 17일 - 1829년 1월 6일 브르노)는 체코어 작가이자 언어학자, 철학자, 역사가이다. 민족부흥기 1세대의 대표 인물로 알려져 있다. 슬라브학의 창시자이며 체코 학문의 아버지로 숭상받는 인물이다. 1784년에 설립된 체코 학술원과 1787년에 명칭을 변경한 체코 왕립 학술원의 국제적 위상을 높였다.슬라브 언어학의 창시자로서 슬라브 민족의 밝은 앞날을 예견하였다. 최초의 본격적인 체코 어문학사를 저술하였고 체코어 문법을 편찬하여 체코 어와 슬라브어의 학문적 연구에 크게 공헌하였다. 헝가리의 죄르와 가까운 에서 태어났다. 아버지 야쿠프 도우브라프스키(Jakub Doubravský)는 군인이었다. (ko)
- Josef Dobrovský (Darmoty, 17 agosto 1753 – Brno, 6 gennaio 1829) è stato un filologo e storico ceco. È considerato il padre della slavistica, poiché nel 1809 redasse un'imponente opera sulla letteratura ceca d'ogni tempo. Nel 1822 si occupò di studi sulle lingue paleoslave, che raccolse nell'opera Institutiones linguae slavicae dialecti veteris (1822). Fu inoltre una delle più importanti figure del insieme a Josef Jungmann. (it)
- ヨゼフ・ドブロフスキー（Josef Dobrovský、1753年8月17日 - 1829年1月6日）は、チェコの文献学者、歴史家、チェコ民族再生運動の最も重要な人物の1人。 (ja)
- Josef Dobrovský (ur. 17 sierpnia 1753 w Balassagyarmat, zm. 6 stycznia 1829 w Brnie) – czeski filolog, językoznawca, ksiądz i slawista. Przyczynił się do powstania czeskiego odrodzenia narodowego. Jego działalność wywarła wpływ na slawistykę rosyjską (panslawizm) i austriacką (austroslawizm). Recenzował Słownik języka polskiego (1807–1814) Samuela Lindego. (pl)
- Josef Dobrovský (17 de agosto de 1753 – 6 de janeiro de 1829) foi um filólogo e historiador da Boêmia. (pt)
- Йо́сеф (Йозеф, Иосиф) До́бровский (чеш. Josef Dobrovský, 17 августа 1753 — 6 января 1829) — чешский филолог, лингвист, литературовед, фольклорист, историк и просветитель, одна из важнейших фигур Чешского национального возрождения. Обычно считается основателем славянского языкознания как науки, ещё при жизни его называли «отцом», «патриархом» славистики. Внёс основополагающий вклад в изучение старославянского и кодификацию чешского литературного языка. (ru)
- Йо́сеф До́бровський (Josef Dobrovský; *17 серпня 1753 — †6 січня 1829, Брно) — чеський славіст; вважається першим визначним слов'янським філологом, який заклав основи наукової славістики й визначив коло актуальних донині проблем: порівняльне дослідження слов'янських мов, виникнення слов'янського письма та його дальший розвиток. (uk)
- Josef Dobrovský (17. srpna 1753 Gyarmat – 6. ledna 1829 Staré Brno) byl český kněz, filolog, historik a zakladatel vědecké bohemistiky a slavistiky. Svým mnohostranným dílem předznamenal i podnítil české národní obrození, třebaže sám k romantickým obrozencům nejen chronologicky, ale ani svým založením nepatřil. (cs)
- Josef DOBROVSKÝ (naskiĝis la 17-an de aŭgusto 1753 - mortis la 6-an de januaro 1829 en Brno) estis ĉeĥa filologo kaj historiisto, unu el la ĉefaj personuloj de la ĉeĥa nacia renaskiĝo komence de la 19-a jarcento. Li naskiĝis al dragono en Hungario, studis en la Praga universitato filozofion kaj teologion, antaŭ la finstudo li iĝis jezuito en Brno, post nuligo de la ordeno li revenis Pragon kaj finis studadon de teologio. Li fariĝis edukisto en la familio de grafo Nostic kaj laboris tie ankaŭ pri siaj sciencaj verkoj. (eo)
- Josef Dobrovský, född 17 augusti 1753 i Gyarmat i Ungern, död 6 januari 1829 i Brünn, var en tjeckisk filolog och historiker; "slavistikens fader" och den nytjeckiska litteraturens grundläggare. Dobrovský inträdde 1772 i jesuitorden, studerade teologi i Prag, var under elva år lärare för en greve Nostitz söner och blev 1789 rektor vid generalseminariet i Hradište nära Olmütz, men återvände sedan till Prag, där han gynnades av greve Nostitz. Efter att ha företagit flera antikvariska forskningsresor i Böhmen och Mähren anträdde han, på uppdrag av kungliga böhmiska vetenskapssällskapet, 1792 en resa till Sverige, där han besökte Lund, Linköping, Stockholm och Uppsala, undersökte de av svenskarna vid stormningen av "Lilla sidan" i Prag (1648) från Hradschin (Hradčany) bortförda handskrifterna (sv)
|
